Bratislava 12. mája (TASR) - Vyšší príjem, lepšie vzdelanie a dlhšia prax. To sú faktory, ktoré majú vplyv na to, že sa ženy vracajú do práce počas alebo krátko po skončení rodičovskej dovolenky. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR, ktorý sa pozrel na to, čo všetko ovplyvňuje návrat matiek do práce a tiež či existuje diskriminácia žien pri hľadaní práce.
Vyšší pracovný príjem, vyššie vzdelanie a dlhšia prax podľa analytikov zvyšujú pravdepodobnosť, že sa žena zamestná počas rodičovskej dovolenky alebo krátko po jej skončení. "Pravdepodobnosť zamestnania týchto matiek počas rodičovskej dovolenky je vyššia o 10 až 50 percentuálnych bodov oproti matkám, ktoré pred pôrodom nepracovali alebo mali nízky príjem," vyčíslili. Približne polovica matiek sa podľa IFP zamestnala v sledovanom období počas rodičovskej dovolenky alebo do jedného roka od jej skončenia.
Matky, ktoré mali pred pôrodom v zamestnaní vyšší príjem, trávia podľa analytikov na rodičovskej dovolenke v priemere menej ako 16 mesiacov. "V prípade matiek bez práce alebo s nízkym príjmom je to 25 mesiacov. Zároveň až pre polovicu matiek z tejto skupiny dosahuje dĺžka rodičovskej dovolenky dobu 30 a viac mesiacov," priblížili. Z celkového počtu žien – matiek zostáva dlhšie ako 26 mesiacov na rodičovskej dovolenke polovica.
Osamelé matky a matky s dvojičkami alebo s trojičkami majú podľa analytikov nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. "Oba faktory predstavujú objektívne prekážky pre zamestnanie. S tým môže súvisieť aj nedostatok kapacít dostupnej starostlivosti o dieťa, teda jaslí či škôlok," opísali. Naopak, možnosť pomoci starých rodičov pri výchove dieťaťa ako náhrada formálnej starostlivosti vplýva podľa nich pozitívne na návrat matky do práce.
Ilustračná snímka Foto: TASR – Milan Kapusta
IFP zároveň zisťoval formou experimentu, či existuje diskriminácia na základe pohlavia v procese prijímania zamestnancov. V rámci experimentu vytvoril 40 fiktívnych identít uchádzačov o zamestnanie, ktoré poslal zamestnávateľom ako žiadosti o prácu. "Životopisy jednotlivých uchádzačov o rovnakú pozíciu sa líšili iba pohlavím uchádzača. Všetko ostatné bolo pre obe skupiny rovnaké, teda vzdelanie, predchádzajúce pracovné skúsenosti, ostatné zručnosti a záujmy," vysvetlili analytici.
Experiment podľa nich nepreukázal, že by existovala systematická diskriminácia zo strany zamestnávateľov na základe pohlavia. "Zatiaľ čo celková miera pozvaní na pohovor bola v 31,6 % prípadoch, keď išlo o mužského uchádzača o prácu, ženy boli pozvané na osobný pohovor v 28,7 % prípadov. Aj keď boli muži pozývaní na pohovor vo väčšej miere, tento rozdiel nie je štatisticky významný," konštatovali analytici z IFP.
Podobné výsledky boli podľa nich pri pozvaniach na pohovor v prípade špecifických vekových skupín – 31-ročných a 34-ročných žien vracajúcich sa po rodičovskej dovolenke na trh práce.
Miera diskriminácie však môže podľa IFP závisieť od typu povolania. Uchádzači sa hlásili o prácu v rámci štyroch rôznych typoch povolaní. "Výsledky preukázali diskrimináciu v prípade povolania operátor výroby. Ženy mali v tomto prípade o 20 % nižšiu pravdepodobnosť toho, že by boli pozvané na pohovor v porovnaní s mužmi," vyčíslili analytici.
