Bratislava 11. júna (TASR) – Počet insolvencí sa vlani v regióne strednej a východnej Európy medziročne zvýšil o viac ako tretinu. K siedmim krajinám, ktoré evidujú zvýšený počet bankrotov firiem, patrí aj Slovensko. Rast počtu problémových firiem bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch tohto roka, vyplýva z analýzy nadnárodnej spoločnosti Coface.

Medziročne dosiahol na Slovensku nárast počtu insolvencií 17,58 %, v regióne strednej a východnej Európy dokonca 34,7 %. Spolu so Slovenskom vlani zaznamenali vyšší počet insolvencií ako v predchádzajúcom roku aj Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Litva, Bulharsko a Rumunsko. Len päť krajín zaznamenalo pokles, a to Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko, Srbsko a Slovinsko.

"V ďalších kvartáloch aj tohto roka očakávame, že rast počtu insolvencií bude na Slovensku pokračovať. Vláda už nepodporuje likviditu spoločností tak, ako to bolo počas prvých vĺn pandémie, presnejšie lockdownov, pričom ekonomické dôsledky rusko-ukrajinskej vojny už priniesli ďalšie výzvy," konštatuje analytik Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz.

Generálny riaditeľ Coface pre SR a Česko Ján Čarný dodal, že nárast insolvencií na Slovensku je v súlade s trendmi v regióne. Po poklese ich počtu v roku 2020, ktorý bol ovplyvnený opatreniami jednotlivých vlád zameraných na podporu firiem, počet insolvencií firiem opäť rastie. "Kým v roku 2020 bolo na Slovensku hlásených 330 insolvencií firiem, vlani ich počet dosiahol 388," podotkol na základe najnovších údajov Čarný.

Globálna ekonomická situácia za posledné dva roky predstavovala náročné prostredie pre spoločnosti v strednej a východnej Európe. Ekonomické oživenie, ktoré sa začalo v polovici roka 2020, bolo rýchlejšie než sa očakávalo a vyvolalo prudký dopyt najmä z výrobného sektora. To zvýšilo ceny energetických komodít, dopravy, rôznych kovov a vstupov používaných vo výrobnom procese. Vyššie náklady na energiu a palivo pri zvýšených cenách výrobných vstupov znížili ziskovosť spoločností.

Aj keď pandémia nového koronavírusu sa stále neskončila, ruská invázia na Ukrajinu okamžite prispela k prudkému nárastu cien energií, a to najmä vzhľadom k tomu, že Európa zostáva závislá od dovozu ropy, zemného plynu a uhlia z Ruska. Obe krajiny sú navyše významnými výrobcami a vývozcami poľnohospodárskych komodít. "Agropotravinárska výroba podlieha aj cenám hnojív, ktoré tiež vzrástli a región CEE je závislý od hnojív dovážaných z Ruska a Bieloruska," podotýka Čarný.

Slovensko je už teraz vystavené najmä vyšším cenám komodít, energií, vstupov, ako aj narušeniam dodávateľského reťazca z dôvodu vysokej ekonomickej otvorenosti a závislosti od automobilového sektora. Očakáva sa, že tento sektor bude aj ďalej čeliť výzvam, aj keď tie by sa mali ku koncu roka postupne zmierňovať. Okrem rusko-ukrajinskej vojny čelia firmy aj obmedzenému dovozu z Číny v dôsledku jej politiky tzv. nulového COVID-u. To všetko stále podporuje infláciu, ktorá sa stala brzdou ekonomického rastu. "Spoločnosti už nie sú schopné plne preniesť vysoké náklady na vstupy na konečných spotrebiteľov. Aj preto to už ovplyvňuje ich obchodnú situáciu a mohlo by to viesť k narastajúcemu počtu insolvencií," dodal Čarný.