Hlavným dôvodom malej konkurencieschopnosti sú podľa riaditeľov agrospoločností dotované potraviny zo zahraničia.
Autor TASR
Bratislava 3. januára (TASR) - Slovenské poľnohospodárstvo je konkurencieschopné iba podľa šiestich z desiatich riaditeľov agropodnikov a družstiev, pričom nové odbytištia našla počas roka 2016 necelá tretina firiem. Hlavným dôvodom malej konkurencieschopnosti sú podľa riaditeľov agrospoločností dotované potraviny zo zahraničia. Situáciu by podľa nich pomohlo zlepšiť väčšie spoločenské povedomie o výhodách domácich surovín.
Ako ďalej vyplýva z kvartálnej analýzy slovenského poľnohospodárstva spracovanej spoločnosťami CEEC Research a O.M.C. Invest, poľnohospodárstvo, ktoré na Slovensku tvoria prevažne veľké agropodniky, je dostatočne flexibilné a konkurencieschopné iba podľa 59 % riaditeľov agrofiriem. Bez väčších rozdielov sa na tom zhodli zástupcovia podnikov a družstiev zameraných na rastlinnú a živočíšnu výrobu.
Na nové trhy však prerazilo v roku 2016 iba 30 % spoločností. Lepšie sa v tomto ohľade darilo poľnohospodárskym spoločnostiam zameraným na živočíšnu výrobu, ktorým sa na nové odbytištia podarilo dostať v 45 % prípadov.
Spoločné odbytové družstvo by pritom podľa analýzy rado založilo 70 % poľnohospodárskych firiem. Názory riaditeľov sa však líšili podľa zamerania výroby. Zatiaľ čo rastlinári sú spoločnému odbytovému družstvu naklonení v 63 % prípadov, spoločnosti orientované na živočíšnu výrobu by jeho založenie uvítali v 85 % prípadov.
Slovenské poľnohospodárstvo nie je konkurencieschopné predovšetkým vďaka dotovaným potravinám zo zahraničia. Zhodli sa na tom riaditelia agrospoločností, ktorí na stupnici od nuly do desať, kde desať predstavuje najvyšší vplyv na konkurencieschopnosť, dali tomuto faktoru známku 4,9. Veľkou výhodou naopak sú, podľa spoločností orientovaných na rastlinnú výrobu, nízke náklady na zamestnancov. Spoločnosti zamerané na živočíšnu výrobu potom vyzdvihujú nízke materiálne náklady, napríklad naftu a hnojivá a kvalitné poľnohospodárske výrobky.
Konkurencieschopnosti domácich potravín by podľa analýzy pomohlo zvýšenie spoločenského povedomia o výhodách slovenských surovín. Na stupnici od nuly do desať, kde desať predstavuje prvok, ktorý by maximálne pomohol väčšej domácej spotrebe a menšiemu vývozu, dali tomuto faktoru riaditelia poľnohospodárskych podnikov a družstiev známku 8,1. Najmenej, naopak, veria mediálnej kampani na presadenie slovenských potravín (6,7 bodov z maximálnych 10). Na týchto výsledkoch sa zhodli firmy naprieč celým sektorom.
Nadpolovičná väčšina (52 %) poľnohospodárskych spoločností je tiež presvedčená o tom, že slovenskému poľnohospodárstvu by pomohol presun financovania z priamych platieb do neprojektových opatrení.
Ako ďalej vyplýva z kvartálnej analýzy slovenského poľnohospodárstva spracovanej spoločnosťami CEEC Research a O.M.C. Invest, poľnohospodárstvo, ktoré na Slovensku tvoria prevažne veľké agropodniky, je dostatočne flexibilné a konkurencieschopné iba podľa 59 % riaditeľov agrofiriem. Bez väčších rozdielov sa na tom zhodli zástupcovia podnikov a družstiev zameraných na rastlinnú a živočíšnu výrobu.
Na nové trhy však prerazilo v roku 2016 iba 30 % spoločností. Lepšie sa v tomto ohľade darilo poľnohospodárskym spoločnostiam zameraným na živočíšnu výrobu, ktorým sa na nové odbytištia podarilo dostať v 45 % prípadov.
Spoločné odbytové družstvo by pritom podľa analýzy rado založilo 70 % poľnohospodárskych firiem. Názory riaditeľov sa však líšili podľa zamerania výroby. Zatiaľ čo rastlinári sú spoločnému odbytovému družstvu naklonení v 63 % prípadov, spoločnosti orientované na živočíšnu výrobu by jeho založenie uvítali v 85 % prípadov.
Slovenské poľnohospodárstvo nie je konkurencieschopné predovšetkým vďaka dotovaným potravinám zo zahraničia. Zhodli sa na tom riaditelia agrospoločností, ktorí na stupnici od nuly do desať, kde desať predstavuje najvyšší vplyv na konkurencieschopnosť, dali tomuto faktoru známku 4,9. Veľkou výhodou naopak sú, podľa spoločností orientovaných na rastlinnú výrobu, nízke náklady na zamestnancov. Spoločnosti zamerané na živočíšnu výrobu potom vyzdvihujú nízke materiálne náklady, napríklad naftu a hnojivá a kvalitné poľnohospodárske výrobky.
Konkurencieschopnosti domácich potravín by podľa analýzy pomohlo zvýšenie spoločenského povedomia o výhodách slovenských surovín. Na stupnici od nuly do desať, kde desať predstavuje prvok, ktorý by maximálne pomohol väčšej domácej spotrebe a menšiemu vývozu, dali tomuto faktoru riaditelia poľnohospodárskych podnikov a družstiev známku 8,1. Najmenej, naopak, veria mediálnej kampani na presadenie slovenských potravín (6,7 bodov z maximálnych 10). Na týchto výsledkoch sa zhodli firmy naprieč celým sektorom.
Nadpolovičná väčšina (52 %) poľnohospodárskych spoločností je tiež presvedčená o tom, že slovenskému poľnohospodárstvu by pomohol presun financovania z priamych platieb do neprojektových opatrení.