Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 11. apríl 2025Meniny má Július
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA: Konkurencieschopnosť firiem musí byť prioritou agendy EÚ

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

ER privítala predloženie kompasu pre konkurencieschopnosť z januára tohto roku, ako aj dohodu o čistom priemysle predloženú koncom februára.

Bratislava 5. apríla (TASR) - Konkurencieschopnosť podnikov musí byť prioritou európskej agendy. Uviedli to pre TASR oslovené zamestnávateľské zväzy v súvislosti so zasadnutím Európskej rady (ER), ktorá koncom marca rokovala o kompase pre konkurencieschopnosť z januára tohto roku, ako aj o dohode o čistom priemysle predloženej koncom februára.

Pre udržateľný rast je nevyhnutné zlepšenie podnikateľského prostredia ako takého, je potrebné prijať súbor komplexných opatrení, ktoré by sa mali zameriavať na viaceré aspekty hospodárstva. Konkurencieschopnosť našich podnikov musí byť prioritou európskej agendy. EÚ je nelichotivo známa svojou prílišnou reguláciou, ktorá vytvára podnikateľom častokrát nezmyselné administratívne prekážky a ktoré často sťažujú podnikanie,“ uviedla Miriam Filová, hovorkyňa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

Aj Klub 500 víta, že lídri členských štátov EÚ na zasadnutí ER konečne uznali, že Európa potrebuje zásadnú zmenu prístupu k posilneniu svojej konkurencieschopnosti. „Táto zmena však musí byť postavená na konkrétnych a uskutočniteľných opatreniach - nie na ďalších deklaráciách a reguláciách. Ak však má byť EÚ konkurencieschopnejšia, musí začať okamžite konať. Európa má v porovnaní s USA a Áziou najvyššie ceny energií, čo je dôsledkom nefunkčného trhu, ETS systému a závislosti na drahom LNG. Základným opatrením by preto malo byť prehodnotenie východísk a platných regulácií, najmä dekarbonizácia a ETS, nie zavádzanie ďalších regulácií,“ zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) podľa slov jej generálneho sekretára Martina Hoštáka víta úvahy Európskej komisie (EK) o potrebe posilniť konkurencieschopnosť EÚ. „Zdôrazňujeme, že kľúčové sú rýchle a konkrétne kroky. Hlavné prekážky, ako sú nadmerná regulácia, vysoké ceny energií a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, významne znižujú atraktivitu EÚ pre investície. Z tohto dôvodu je preto potrebné zníženie regulačnej záťaže, podpora energetickej dostupnosti a efektívnejšie využitie verejných financií,“ podčiarkol Hošták.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) podľa Andreja Lasza, jej generálneho sekretára oceňuje, že EK, aj lídri členských štátov sa začínajú intenzívnejšie zaoberať konkurencieschopnosťou. „Kľúčové však bude, či sa tieto iniciatívy skutočne premietnu do okamžitých krokov. V Európe stojí elektrina výrazne viac než inde vo svete. Ak chceme byť konkurencieschopní, je nevyhnutné prehodnotiť systém cenotvorby aj spôsob, akým sa elektrina na európskom trhu obchoduje. Pokiaľ sa tento mechanizmus neupraví, bude veľmi ťažké znížiť ceny na úroveň, ktorú slovenské firmy potrebujú,“ upozornil Lasz.

Lídri krajín EÚ 20. marca, na záver zasadnutia ER v Bruseli, zdôraznili potrebu posilniť konkurencieschopnosť Európy, lebo konkurencieschopnejšia Únia bude silnejšia, schopná lepšie chrániť svojich občanov, svoje hodnoty a záujmy na globálnej scéne a zároveň si zachová svoju prosperitu a európsky sociálny model. ER privítala predloženie kompasu pre konkurencieschopnosť z januára tohto roku, ako aj dohodu o čistom priemysle predloženú koncom februára.

Lídri Únie súhlasia s tým, že prioritou bude zjednodušenie a zníženie regulačnej a administratívnej záťaže, zníženie cien energie a mobilizácia súkromných úspor na uvoľnenie nových investícií do hospodárstva EÚ. Podporili hlavne návrhy na drastické zníženie administratívnych a regulačných bariér a záťaže spojenej s podávaním správ pre podniky a orgány verejnej správy. Cieľ je znížiť náklady na všetku administratívnu záťaž aspoň o 25 % a pre malé a stredné podniky aspoň o 35 %.

Prezidentka Murmúová si na UKF prevzala titul doctor honoris causa

Čestný titul jej bol udelený za výnimočný prínos k rozvoju inkluzívneho vzdelávania ako nástroja spoločenskej emancipácie a za posilňovanie demokratických hodnôt.

,aktualizované 

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).

- Koalícia sa pri pozmeňovacích návrhoch o transakčnej dani zachovala pokrytecky a zbabelo. Uviedli to vo štvrtok po parlamentnom hlasovaní predstavitelia opozičných strán hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko (PS).