Najviac sa totiž vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja, kde spotrebitelia minuli vyše 9 miliárd eur.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) - V priebehu minulého roka minuli ľudia v obchodoch na Slovensku viac než 19 miliárd eur. Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej však tak ako pri všetkých ekonomických ukazovateľoch aj pri maloobchodných tržbách badať regionálne rozdiely.
Najviac sa totiž vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja, kde spotrebitelia minuli vyše 9 miliárd eur. Tržby bratislavských maloobchodníkov tak tvorili 48 % z celoslovenských tržieb. "Inak povedané, takmer každé druhé euro ľudia utratili v obchodoch v bratislavskom regióne," konštatovala Glasová.
Najmenší kus koláča z celkových tržieb si podľa jej slov ukrojil košický región. Tu tvorili tržby obchodníkov len 5,3 %. Podiel ostatných regiónov sa pohyboval od približne 7 % do 8,6 %.
Dôvodov, prečo takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov, je podľa analytičky viacero. "Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda i vyššiu kúpnu silu," opísala. Preto má podľa nej drvivá väčšina obchodných reťazcov a značiek v tomto regióne svoje zastúpenie. "Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za účelom nákupov aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska a realizujú tu zväčša veľké nákupy," doplnila Glasová.
Zároveň dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy za prácou či za štúdiom, a teda tu aj nakupujú a míňajú. Zabúdať však podľa nej nemožno ani na zahraničných turistov, ktorí pri návšteve hlavného mesta čo-to utratia v miestnych obchodoch.
Pri štatistikách tržieb nemožno podľa analytičky vylúčiť ani prípady, kedy má centrála obchodov sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Táto situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov.
Najviac sa totiž vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja, kde spotrebitelia minuli vyše 9 miliárd eur. Tržby bratislavských maloobchodníkov tak tvorili 48 % z celoslovenských tržieb. "Inak povedané, takmer každé druhé euro ľudia utratili v obchodoch v bratislavskom regióne," konštatovala Glasová.
Najmenší kus koláča z celkových tržieb si podľa jej slov ukrojil košický región. Tu tvorili tržby obchodníkov len 5,3 %. Podiel ostatných regiónov sa pohyboval od približne 7 % do 8,6 %.
Dôvodov, prečo takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov, je podľa analytičky viacero. "Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda i vyššiu kúpnu silu," opísala. Preto má podľa nej drvivá väčšina obchodných reťazcov a značiek v tomto regióne svoje zastúpenie. "Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za účelom nákupov aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska a realizujú tu zväčša veľké nákupy," doplnila Glasová.
Zároveň dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy za prácou či za štúdiom, a teda tu aj nakupujú a míňajú. Zabúdať však podľa nej nemožno ani na zahraničných turistov, ktorí pri návšteve hlavného mesta čo-to utratia v miestnych obchodoch.
Pri štatistikách tržieb nemožno podľa analytičky vylúčiť ani prípady, kedy má centrála obchodov sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Táto situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov.