Analytici priblížili, že práca na diaľku alebo práca z domu, telepráca, bola do pracovného práva na Slovensku zavedená už v roku 2007.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) – Na Slovensku je možné robiť v priemere 35 % práce z domu, v Bratislavskom kraji až 54 %. Tí, čo majú možnosť pracovať z domu vo väčšej miere, majú zvyčajne aj vyššie vzdelanie, a tým aj vyššie príjmy a väčšie finančné rezervy. Výrazne viac umožňuje charakter práce vykonávať "home office" ženám ako mužom. Vyplýva to z komentára analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).
Analytici priblížili, že práca na diaľku alebo práca z domu, telepráca, bola do pracovného práva na Slovensku zavedená už v roku 2007. Využívaná však bola len v nízkej miere. Podiel pracujúcich aspoň čiastočne z domu bol v roku 2009 na úrovni približne 7,5 % a toto číslo sa za desaťročie zvýšilo len na zhruba 9,5 %. Európsky priemer pritom v roku 2019 dosiahol 14,5 %.
Medzi dôvody na nevyužitý potenciál práce na diaľku podľa analytikov patria historicky ukotvené obavy zamestnávateľov z vyhýbania sa pracovným povinnostiam počas neprítomnosti zamestnancov na pracovisku. Súvisí s tým však aj nedostatočná technologická vybavenosť.
Analýza tiež poukazuje na to, že približne od začiatku marca 2020 pre nutnosť obmedziť sociálne kontakty získala práca z domu bezprecedentné rozmery, predovšetkým v technologicky vyspelejších častiach sveta. Eurofound na základe celoeurópskeho online prieskumu z apríla a mája 2020 uvádza, že v dôsledku vzniknutej situácie začalo pracovať z domu približne 31 % respondentov. Väčšinou išlo o zamestnancov, ktorí už mali nejaké skúsenosti s teleprácou, ale približne štvrtina z nich ešte nikdy nepracovala z domu. Slovensko sa umiestnilo na začiatku poslednej tretiny rebríčka krajín EÚ27.
Analytici ÚMS odhadli, že na Slovensku je možné vykonávať 35 % práce z domu, čo reprezentuje 40,3 % celkových príjmov z práce. Z domu pritom pracujú prevažne ľudia s vyššími príjmami. Ženy relatívne stabilne prispievajú k podielu práce z domu na celom spektre príjmov, zastúpenie mužov pracujúcich z domu sa s rastúcimi príjmami zvyšuje. Vysvetlenie spočíva v rozdielnej štruktúre povolaní žien a mužov, ktorí pracujú z domu. Celkovo analytici odhadujú, že kým muži na Slovensku dokážu z domu robiť 26 % práce, ženy až 44 %.
Z analýzy ďalej vyplýva, že vyššie vzdelanie znamená väčšiu možnosť pracovať z domu. Kým v zamestnaniach pre stredoškolsky vzdelaných je možné vykonávať 23 % práce z domu, zamestnania vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie umožňujú až 68 % telepráce. Naopak, zamestnanci so základným vzdelaním nedokážu pracovať z domu takmer vôbec. Tí, ktorí najmenej môžu pracovať z domu majú zároveň ako domácnosť najmenšie likvidné finančné rezervy.
Rozdelenie telepráce podľa veku je pomerne vyrovnané. Za dôležité zistenie z hľadiska vývoja pandémie analytici považujú to, že rizikovejšia veková skupina zamestnancov nad 55 rokov má rovnaké až mierne nadpriemerné možnosti pracovať z domu (37 %).
Hrubý odhad analytikov pri zohľadnení odvetvovej štruktúry hospodárstva na Slovensku je, že v druhom štvrťroku 2020, v čase zavedenia prísnych opatrení, sa na Slovensku mohlo vyprodukovať okolo 32 % HDP "z domu".
Práca z domu sa podľa analytikov bude viac využívať pravdepodobne aj po odznení pandémie. Pracovníci, podobne ako aj firmy, majú dobré skúsenosti, ich negatívne vnímanie sa zmenilo k lepšiemu.
Pri odhade podielu práce, ktorú možno na Slovensku vykonávať z domu, vychádzali analytici ÚMS z informácií o štruktúre zamestnanosti z roku 2017, ktoré NBS v spolupráci so Štatistickým úradom SR zbierala v rámci projektu zisťovania o financiách a spotrebe domácností. Podotkli, že základný predpoklad je plná IT vybavenosť a internetové pokrytie v domácom prostredí. Skonštatovali, že to, do akej miery môže niekto pracovať z domu, závisí od charakteru jeho práce.
Analytici priblížili, že práca na diaľku alebo práca z domu, telepráca, bola do pracovného práva na Slovensku zavedená už v roku 2007. Využívaná však bola len v nízkej miere. Podiel pracujúcich aspoň čiastočne z domu bol v roku 2009 na úrovni približne 7,5 % a toto číslo sa za desaťročie zvýšilo len na zhruba 9,5 %. Európsky priemer pritom v roku 2019 dosiahol 14,5 %.
Medzi dôvody na nevyužitý potenciál práce na diaľku podľa analytikov patria historicky ukotvené obavy zamestnávateľov z vyhýbania sa pracovným povinnostiam počas neprítomnosti zamestnancov na pracovisku. Súvisí s tým však aj nedostatočná technologická vybavenosť.
Analýza tiež poukazuje na to, že približne od začiatku marca 2020 pre nutnosť obmedziť sociálne kontakty získala práca z domu bezprecedentné rozmery, predovšetkým v technologicky vyspelejších častiach sveta. Eurofound na základe celoeurópskeho online prieskumu z apríla a mája 2020 uvádza, že v dôsledku vzniknutej situácie začalo pracovať z domu približne 31 % respondentov. Väčšinou išlo o zamestnancov, ktorí už mali nejaké skúsenosti s teleprácou, ale približne štvrtina z nich ešte nikdy nepracovala z domu. Slovensko sa umiestnilo na začiatku poslednej tretiny rebríčka krajín EÚ27.
Analytici ÚMS odhadli, že na Slovensku je možné vykonávať 35 % práce z domu, čo reprezentuje 40,3 % celkových príjmov z práce. Z domu pritom pracujú prevažne ľudia s vyššími príjmami. Ženy relatívne stabilne prispievajú k podielu práce z domu na celom spektre príjmov, zastúpenie mužov pracujúcich z domu sa s rastúcimi príjmami zvyšuje. Vysvetlenie spočíva v rozdielnej štruktúre povolaní žien a mužov, ktorí pracujú z domu. Celkovo analytici odhadujú, že kým muži na Slovensku dokážu z domu robiť 26 % práce, ženy až 44 %.
Z analýzy ďalej vyplýva, že vyššie vzdelanie znamená väčšiu možnosť pracovať z domu. Kým v zamestnaniach pre stredoškolsky vzdelaných je možné vykonávať 23 % práce z domu, zamestnania vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie umožňujú až 68 % telepráce. Naopak, zamestnanci so základným vzdelaním nedokážu pracovať z domu takmer vôbec. Tí, ktorí najmenej môžu pracovať z domu majú zároveň ako domácnosť najmenšie likvidné finančné rezervy.
Rozdelenie telepráce podľa veku je pomerne vyrovnané. Za dôležité zistenie z hľadiska vývoja pandémie analytici považujú to, že rizikovejšia veková skupina zamestnancov nad 55 rokov má rovnaké až mierne nadpriemerné možnosti pracovať z domu (37 %).
Hrubý odhad analytikov pri zohľadnení odvetvovej štruktúry hospodárstva na Slovensku je, že v druhom štvrťroku 2020, v čase zavedenia prísnych opatrení, sa na Slovensku mohlo vyprodukovať okolo 32 % HDP "z domu".
Práca z domu sa podľa analytikov bude viac využívať pravdepodobne aj po odznení pandémie. Pracovníci, podobne ako aj firmy, majú dobré skúsenosti, ich negatívne vnímanie sa zmenilo k lepšiemu.
Pri odhade podielu práce, ktorú možno na Slovensku vykonávať z domu, vychádzali analytici ÚMS z informácií o štruktúre zamestnanosti z roku 2017, ktoré NBS v spolupráci so Štatistickým úradom SR zbierala v rámci projektu zisťovania o financiách a spotrebe domácností. Podotkli, že základný predpoklad je plná IT vybavenosť a internetové pokrytie v domácom prostredí. Skonštatovali, že to, do akej miery môže niekto pracovať z domu, závisí od charakteru jeho práce.