Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborníci analyzovali tzv. obvyklý pobyt, ktorý hodnovernejšie odzrkadľuje centrum ekonomického života a toky obyvateľstva, ako trvalý pobyt.
Autor TASR
Bratislava 4. apríla (TASR) – Celkový počet osôb na Slovensku, ktoré majú odlišný trvalý a obvyklý pobyt, je 461.000 (9 %). Najvyšší prílev obyvateľov má Bratislava, a to 66.000. Médiá o tom vo štvrtok informovalo Ministerstvo financií (MF) SR na základe analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Okrem krajských miest patria medzi ekonomické centrá obce a mestá s priemyselným parkom, ako je Lozorno alebo Galanta. "Trvalý pobyt teda nemusí vždy odzrkadľovať reálne miesto, kde sa ten ktorý človek nachádza väčšinu roka," uvádza rezort.
Odborníci analyzovali tzv. obvyklý pobyt, ktorý hodnovernejšie odzrkadľuje centrum ekonomického života a toky obyvateľstva, ako trvalý pobyt.
Najväčší rozdiel medzi identifikovaným obvyklým a trvalým pobytom je predovšetkým v krajských mestách, ktoré pôsobia ako spádové oblasti pre okolie. "Na základe údajov o občanoch z administratívnych dát, najmä vlastníctva nehnuteľností a školy detí, sme pomocou štatistických metód odhadli hypotetické centrum aktivity občana, ktoré reprezentuje obvyklý pobyt," uviedol analytik, spoluautor analýzy, Peter Harvan.
"Spomedzi krajov je hlavným magnetom Bratislavský kraj s dominanciou hlavného mesta, kam smerujú ľudia zo všetkých krajov. Najvýraznejší prílev je z Trnavského kraja, kde bude pravdepodobným dôvodom dochádzanie do práce," konštatuje rezort s tým, že v regionálnej migrácii sú najvýraznejšie toky medzi východoslovenskými krajskými mestami Košice a Prešov, ktoré presahujú odlev do hlavného mesta.
Hlavnými dôvodmi presunu obyvateľov je dochádzanie za prácou alebo štúdium. V krajských mestách sídlia univerzity, ktoré priťahujú študentov a ponúkajú viac pracovných príležitostí a vyššie mzdy. Negatívny rozdiel medzi trvalým a obvyklým pobytom je v satelitných obciach, ktorých obyvatelia pôsobia v prislúchajúcich mestách.
Vyšší odhad obyvateľov v krajských mestách ešte viac zvýrazňuje výzvu efektívneho výkonu samosprávy a zároveň by ovplyvnil aj prerozdelenie príjmov z dane z príjmov fyzických osôb (DPFO). Pri menšom počte občanov v týchto obciach je priestor na zefektívnenie ešte väčší. Podľa ministerstva by krajské mestá bez Bratislavy zaznamenali nárast v priemere o 4,3 % (11 miliónov eur) na úkor najmä malých obcí, pričom súčasné nastavenie prerozdeľovania DPFO už zohľadňuje ekonomické centrá prostredníctvom tzv. veľkostného koeficientu. "Najvýraznejší nárast by mala Bratislava, kde by ročné príjmy z DPFO vzrástli o 14 % (34 miliónov eur)," uzatvára MF SR.
Okrem krajských miest patria medzi ekonomické centrá obce a mestá s priemyselným parkom, ako je Lozorno alebo Galanta. "Trvalý pobyt teda nemusí vždy odzrkadľovať reálne miesto, kde sa ten ktorý človek nachádza väčšinu roka," uvádza rezort.
Odborníci analyzovali tzv. obvyklý pobyt, ktorý hodnovernejšie odzrkadľuje centrum ekonomického života a toky obyvateľstva, ako trvalý pobyt.
Najväčší rozdiel medzi identifikovaným obvyklým a trvalým pobytom je predovšetkým v krajských mestách, ktoré pôsobia ako spádové oblasti pre okolie. "Na základe údajov o občanoch z administratívnych dát, najmä vlastníctva nehnuteľností a školy detí, sme pomocou štatistických metód odhadli hypotetické centrum aktivity občana, ktoré reprezentuje obvyklý pobyt," uviedol analytik, spoluautor analýzy, Peter Harvan.
"Spomedzi krajov je hlavným magnetom Bratislavský kraj s dominanciou hlavného mesta, kam smerujú ľudia zo všetkých krajov. Najvýraznejší prílev je z Trnavského kraja, kde bude pravdepodobným dôvodom dochádzanie do práce," konštatuje rezort s tým, že v regionálnej migrácii sú najvýraznejšie toky medzi východoslovenskými krajskými mestami Košice a Prešov, ktoré presahujú odlev do hlavného mesta.
Hlavnými dôvodmi presunu obyvateľov je dochádzanie za prácou alebo štúdium. V krajských mestách sídlia univerzity, ktoré priťahujú študentov a ponúkajú viac pracovných príležitostí a vyššie mzdy. Negatívny rozdiel medzi trvalým a obvyklým pobytom je v satelitných obciach, ktorých obyvatelia pôsobia v prislúchajúcich mestách.
Vyšší odhad obyvateľov v krajských mestách ešte viac zvýrazňuje výzvu efektívneho výkonu samosprávy a zároveň by ovplyvnil aj prerozdelenie príjmov z dane z príjmov fyzických osôb (DPFO). Pri menšom počte občanov v týchto obciach je priestor na zefektívnenie ešte väčší. Podľa ministerstva by krajské mestá bez Bratislavy zaznamenali nárast v priemere o 4,3 % (11 miliónov eur) na úkor najmä malých obcí, pričom súčasné nastavenie prerozdeľovania DPFO už zohľadňuje ekonomické centrá prostredníctvom tzv. veľkostného koeficientu. "Najvýraznejší nárast by mala Bratislava, kde by ročné príjmy z DPFO vzrástli o 14 % (34 miliónov eur)," uzatvára MF SR.
