Ďalší vývoj závisí predovšetkým od toho, či sa podarí udržať infláciu na požadovanej úrovni, zdôraznil odborný garant pre sektor úverov a kapitálového trhu Universal maklérsky dom Marek Sokol.
Autor TASR
Bratislava 17. augusta (TASR) - Od začiatku roka záujem o hypotéky na Slovensku priebežne rastie a svoju najhoršiu fázu po výraznom náraste úrokových sadzieb má už tento trh pravdepodobne za sebou. Dopyt po úveroch na bývanie je však ešte stále ďaleko od svojej bežnej úrovne z minulosti. Ich úročenie sa až na výnimky zatiaľ výraznejšie nemení a do budúcnosti ho ovplyvnia nielen zmeny sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB), ale napríklad aj úročenie štátnych dlhopisov, zhodli sa odborníci oslovení TASR.
"Od januára do júna tohto roka sa objem čistých nových hypoték - čiže prvýkrát čerpaných, nových úverov na bývanie - zvýšil mesačne priemerne o 50 miliónov eur na úroveň 355 miliónov eur. Je to veľmi slušný nárast v situácii, kedy úrokové sadzby stagnovali a za dané obdobie v priemere klesli len o stotiny percentuálneho bodu," priblížil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Zároveň však pripomenul, že pred rokom 2020 poskytovali banky mesačne 700 až 800 miliónov eur čistých nových hypoték a v časoch rekordne nízkych úrokov pod 1 % tieto čísla presiahli aj 1 miliardu eur. "Dnes je hypotekárny trh približne na polovici dlhodobého priemeru, čo znamená, že k štandardnému záujmu o financovanie máme ešte poriadne ďaleko," zhodnotil.
Vo všeobecnosti sa podľa neho čakalo, že úrokové sadzby hypoték sa do konca roka skôr nebudú hýbať, keďže ich vysoko držali drahé slovenské štátne dlhopisy. Skutočný vývoj však môže byť pre záujemcov o bývanie o niečo priaznivejší, avizoval analytik. Pripomenul, že len nedávno tretia a štvrtá najväčšia banka na hypotekárnom trhu pristúpili k zníženiu sadzieb, čo je signál aj pre konkurenciu.
"Je možné, že sa k trendu znižovania sadzieb bližšie k úrovni 4 % pridajú aj ďalšie banky. Tým pádom by sme z dnešného úročenia nových hypoték s priemerom 4,6 % boli v blízkom čase pod 4,5 %, prípadne ešte mierne nižšie," predpokladá Búlik s tým, že v kombinácii s vysokým rastom reálnych miezd by to mohlo zrýchliť oživenie hypotekárneho trhu.
Aj keď viaceré banky pristúpili k opatrnému zníženiu úrokov, riaditeľka pre úvery v spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová si nemyslí, že to výraznejšie naštartuje plošné zlacňovanie hypoték. "Ekonomická situácia zatiaľ nedáva priestor na razantné a rýchle zmeny trendov vo vývoji úrokových sadzieb na hypotekárnom trhu," upozornila.
Je preto podľa nej veľmi náročné predpovedať ďalší vývoj sadzieb a tipovať ich výšku. "Celkovo sa však prikláňam k miernym korekciám úrokových sadzieb, maximálne na úrovni pár desatín percent a myslím si, že aj ďalšie tempo poklesu úrokov bude pravdepodobne veľmi pozvoľné. Nie je vylúčené, že sa v blízkej dobe dočkáme aj úrokov tesne pod 4 %," doplnila Šablová.
Ďalší vývoj závisí predovšetkým od toho, či sa podarí udržať infláciu na požadovanej úrovni, zdôraznil odborný garant pre sektor úverov a kapitálového trhu Universal maklérsky dom Marek Sokol. Európska centrálna banka (ECB) by potom mala reagovať znižovaním úrokových sadzieb. "V júni tohto roka prišlo po dlhom čase, až od roku 2019, k prvému zníženiu úrokovej sadzby o 25 bázických bodov. Pokiaľ by bola situácia na trhu priaznivá, mali by sme očakávať ešte aspoň dve takéto zníženia do konca roka," konštatoval.
Potrebné je však podľa neho brať do úvahy aj ďalšie faktory. Dôležité sú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré do značnej miery ovplyvňujú reakciu bánk. "Práve vďaka rizikovej prirážke na vládnych dlhopisoch môžeme vidieť, že komerčné banky so znižovaním úrokových sadzieb môžu vyčkávať, nakoľko je pre nich aktuálne výhodnejšie uložiť peniaze práve do týchto dlhopisov," vysvetlil odborník.
"Od januára do júna tohto roka sa objem čistých nových hypoték - čiže prvýkrát čerpaných, nových úverov na bývanie - zvýšil mesačne priemerne o 50 miliónov eur na úroveň 355 miliónov eur. Je to veľmi slušný nárast v situácii, kedy úrokové sadzby stagnovali a za dané obdobie v priemere klesli len o stotiny percentuálneho bodu," priblížil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Zároveň však pripomenul, že pred rokom 2020 poskytovali banky mesačne 700 až 800 miliónov eur čistých nových hypoték a v časoch rekordne nízkych úrokov pod 1 % tieto čísla presiahli aj 1 miliardu eur. "Dnes je hypotekárny trh približne na polovici dlhodobého priemeru, čo znamená, že k štandardnému záujmu o financovanie máme ešte poriadne ďaleko," zhodnotil.
Vo všeobecnosti sa podľa neho čakalo, že úrokové sadzby hypoték sa do konca roka skôr nebudú hýbať, keďže ich vysoko držali drahé slovenské štátne dlhopisy. Skutočný vývoj však môže byť pre záujemcov o bývanie o niečo priaznivejší, avizoval analytik. Pripomenul, že len nedávno tretia a štvrtá najväčšia banka na hypotekárnom trhu pristúpili k zníženiu sadzieb, čo je signál aj pre konkurenciu.
"Je možné, že sa k trendu znižovania sadzieb bližšie k úrovni 4 % pridajú aj ďalšie banky. Tým pádom by sme z dnešného úročenia nových hypoték s priemerom 4,6 % boli v blízkom čase pod 4,5 %, prípadne ešte mierne nižšie," predpokladá Búlik s tým, že v kombinácii s vysokým rastom reálnych miezd by to mohlo zrýchliť oživenie hypotekárneho trhu.
Aj keď viaceré banky pristúpili k opatrnému zníženiu úrokov, riaditeľka pre úvery v spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová si nemyslí, že to výraznejšie naštartuje plošné zlacňovanie hypoték. "Ekonomická situácia zatiaľ nedáva priestor na razantné a rýchle zmeny trendov vo vývoji úrokových sadzieb na hypotekárnom trhu," upozornila.
Je preto podľa nej veľmi náročné predpovedať ďalší vývoj sadzieb a tipovať ich výšku. "Celkovo sa však prikláňam k miernym korekciám úrokových sadzieb, maximálne na úrovni pár desatín percent a myslím si, že aj ďalšie tempo poklesu úrokov bude pravdepodobne veľmi pozvoľné. Nie je vylúčené, že sa v blízkej dobe dočkáme aj úrokov tesne pod 4 %," doplnila Šablová.
Ďalší vývoj závisí predovšetkým od toho, či sa podarí udržať infláciu na požadovanej úrovni, zdôraznil odborný garant pre sektor úverov a kapitálového trhu Universal maklérsky dom Marek Sokol. Európska centrálna banka (ECB) by potom mala reagovať znižovaním úrokových sadzieb. "V júni tohto roka prišlo po dlhom čase, až od roku 2019, k prvému zníženiu úrokovej sadzby o 25 bázických bodov. Pokiaľ by bola situácia na trhu priaznivá, mali by sme očakávať ešte aspoň dve takéto zníženia do konca roka," konštatoval.
Potrebné je však podľa neho brať do úvahy aj ďalšie faktory. Dôležité sú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré do značnej miery ovplyvňujú reakciu bánk. "Práve vďaka rizikovej prirážke na vládnych dlhopisoch môžeme vidieť, že komerčné banky so znižovaním úrokových sadzieb môžu vyčkávať, nakoľko je pre nich aktuálne výhodnejšie uložiť peniaze práve do týchto dlhopisov," vysvetlil odborník.