Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpredseda Slovenskej akadémie vied a jadrový fyzik Martin Venhart vidí príčinu súčasného stavu aj v odleve mozgov do zahraničia.
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) - Slovenské elektrárne sa musia v posledných rokoch vyrovnať s akútnym nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov vrátane jadrových technikov. Generálny riaditeľ spoločnosti Branislav Strýček upozornil, že v minulosti končilo jadrovú fyziku každoročne 80 - 90 absolventov, no v súčasnosti je to iba menej ako desať ročne. Napriek tomu podľa spoločnosti nedostatok ľudí očakávaný nábeh 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach neohrozí, pretože personál už je zabezpečený a pripravuje sa na prevádzku niekoľko rokov vopred.
"Od revolúcie deti nejdú študovať technické smery a máme strašne málo technikov a málo skúsených technikov," povedal Strýček ešte v máji pri predstavovaní hospodárskych výsledkov za minulý rok. Vedúci pre internú a externú komunikáciu a digitálne médiá SE Juraj Kopřiva pre TASR dodal, že mladí majú rešpekt pred štúdiom vedy a techniky a často si volia radšej ľahšie študijné obory. "Našou úlohou je preto ešte viac spolupracovať so školami a aktívne sa zapájať do života mladých ľudí tam, kde sa radi pohybujú," uviedol Kopřiva.
Odborník na elektroenergetiku Andrej Hanzel vidí nedostatok záujmu mladých ľudí o štúdium technických odborov nielen v ich náročnosti, ale v prípade jadrového inžinierstva aj antikampani po havárii v Černobyle. "Ďalším negatívom bol prístup Nemecka, Talianska, Holandska, Poľska odstavovať jadrové elektrárne a náročné štúdium jadrovej fyziky, energetiky strácalo celospoločenské uznanie," pripomenul Hanzel.
Slovenské elektrárne museli za predchádzajúce necelé štyri roky hľadať náhradu za 1480 zamestnancov a v tomto roku očakávajú odchod do dôchodku ďalších 300 ľudí, čo je spolu takmer polovica zamestnancov. Elektrárne preto v apríli uskutočnili i online kampaň s cieľom zvýšiť počet prihlášok na jadrové a fyzikálne inžinierstvo, elektroenergetiku či strojárstvo na Slovenskej technickej univerzite, Technickej univerzite v Košiciach a na Žilinskej univerzite. Počet prihlášok tak podľa Kopřivu medziročne výrazne vzrástol.
Zvýšený záujem o štúdium potvrdil TASR aj riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU Peter Bokes. Štúdium jadrovej energetiky je v ponuke na STU od začiatku 70. rokov. Spočiatku ho podľa Bokesa končievalo 20 absolventov ročne, no v ďalších rokoch sa tento počet postupne ustálil na desiatich absolventoch. "Podľa množstva podaných prihlášok na akademický rok 2024/2025 vidíme zvýšený záujem o štúdium jadrového a fyzikálneho inžinierstva," priblížil.
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov vníma ako zásadný problém predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková, hoci na samotnom úrade problémy s chýbajúcimi zamestnancami neevidujú. "Aj s ohľadom na plánované aktivity ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky na Slovensku budeme potrebovať množstvo kvalitne pripravených ľudí," zdôraznila. Nejde ale iba o jadrových fyzikov, ale aj o strojárov, stavbárov, elektroinžinierov, materiálových znalcov či informatikov. Nechýbajú však iba vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Žiaková pripomenula, že v jadrovej energetike, resp. v energetike celkovo je potrebné obsadiť aj množstvo technických pozícií so stredným odborným vzdelaním ako zvárači, elektrikári, murári, chemickí laboranti a mnoho ďalších.
Podpredseda Slovenskej akadémie vied a jadrový fyzik Martin Venhart vidí príčinu súčasného stavu aj v odleve mozgov do zahraničia. Vyššiemu záujmu o štúdium by podľa neho pomohla podpora základného výskumu v oblasti jadrovej fyziky. "Vo vyspelých štátoch je práve výskumné prostredie miestom, kde sú vychovávaní špičkoví odborníci, ktorí sú potom veľkým prínosom pre ekonomiky. Na tento problém som upozorňoval už pred rokmi, keď definitívne skončil projekt cyklotrónu v Bratislave," pripomenul.
Dodal, že študenti týchto odborov majú obrovskú perspektívu, či už je to v oblasti základného výskumu, jadrovom priemysle alebo zdravotníctve. "Treba si ale uvedomiť, že všetci títo ľudia majú ešte väčšiu perspektívu v zahraničí. Mnohé krajiny trpia obdobným nedostatkom jadrových expertov a majú o nich záujem. Musíme vytvárať také podmienky, aby mali záujem tu ostať," dodal Venhart.
"Od revolúcie deti nejdú študovať technické smery a máme strašne málo technikov a málo skúsených technikov," povedal Strýček ešte v máji pri predstavovaní hospodárskych výsledkov za minulý rok. Vedúci pre internú a externú komunikáciu a digitálne médiá SE Juraj Kopřiva pre TASR dodal, že mladí majú rešpekt pred štúdiom vedy a techniky a často si volia radšej ľahšie študijné obory. "Našou úlohou je preto ešte viac spolupracovať so školami a aktívne sa zapájať do života mladých ľudí tam, kde sa radi pohybujú," uviedol Kopřiva.
Odborník na elektroenergetiku Andrej Hanzel vidí nedostatok záujmu mladých ľudí o štúdium technických odborov nielen v ich náročnosti, ale v prípade jadrového inžinierstva aj antikampani po havárii v Černobyle. "Ďalším negatívom bol prístup Nemecka, Talianska, Holandska, Poľska odstavovať jadrové elektrárne a náročné štúdium jadrovej fyziky, energetiky strácalo celospoločenské uznanie," pripomenul Hanzel.
Slovenské elektrárne museli za predchádzajúce necelé štyri roky hľadať náhradu za 1480 zamestnancov a v tomto roku očakávajú odchod do dôchodku ďalších 300 ľudí, čo je spolu takmer polovica zamestnancov. Elektrárne preto v apríli uskutočnili i online kampaň s cieľom zvýšiť počet prihlášok na jadrové a fyzikálne inžinierstvo, elektroenergetiku či strojárstvo na Slovenskej technickej univerzite, Technickej univerzite v Košiciach a na Žilinskej univerzite. Počet prihlášok tak podľa Kopřivu medziročne výrazne vzrástol.
Zvýšený záujem o štúdium potvrdil TASR aj riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU Peter Bokes. Štúdium jadrovej energetiky je v ponuke na STU od začiatku 70. rokov. Spočiatku ho podľa Bokesa končievalo 20 absolventov ročne, no v ďalších rokoch sa tento počet postupne ustálil na desiatich absolventoch. "Podľa množstva podaných prihlášok na akademický rok 2024/2025 vidíme zvýšený záujem o štúdium jadrového a fyzikálneho inžinierstva," priblížil.
Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov vníma ako zásadný problém predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková, hoci na samotnom úrade problémy s chýbajúcimi zamestnancami neevidujú. "Aj s ohľadom na plánované aktivity ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky na Slovensku budeme potrebovať množstvo kvalitne pripravených ľudí," zdôraznila. Nejde ale iba o jadrových fyzikov, ale aj o strojárov, stavbárov, elektroinžinierov, materiálových znalcov či informatikov. Nechýbajú však iba vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Žiaková pripomenula, že v jadrovej energetike, resp. v energetike celkovo je potrebné obsadiť aj množstvo technických pozícií so stredným odborným vzdelaním ako zvárači, elektrikári, murári, chemickí laboranti a mnoho ďalších.
Podpredseda Slovenskej akadémie vied a jadrový fyzik Martin Venhart vidí príčinu súčasného stavu aj v odleve mozgov do zahraničia. Vyššiemu záujmu o štúdium by podľa neho pomohla podpora základného výskumu v oblasti jadrovej fyziky. "Vo vyspelých štátoch je práve výskumné prostredie miestom, kde sú vychovávaní špičkoví odborníci, ktorí sú potom veľkým prínosom pre ekonomiky. Na tento problém som upozorňoval už pred rokmi, keď definitívne skončil projekt cyklotrónu v Bratislave," pripomenul.
Dodal, že študenti týchto odborov majú obrovskú perspektívu, či už je to v oblasti základného výskumu, jadrovom priemysle alebo zdravotníctve. "Treba si ale uvedomiť, že všetci títo ľudia majú ešte väčšiu perspektívu v zahraničí. Mnohé krajiny trpia obdobným nedostatkom jadrových expertov a majú o nich záujem. Musíme vytvárať také podmienky, aby mali záujem tu ostať," dodal Venhart.
