Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôvodom je podľa analytičky problém s financiami.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) - Niektoré slovenské domácnosti (8 %) nedokážu platiť účty za bývanie načas. Uviedla to v aktuálnej analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, s odvolaním sa na údaje Eurostatu a Štatistického úradu SR za rok 2018.
Priblížila, že rodinné rozpočty Slovákov sú zaťažované najmä výdavkami za bývanie, ktoré im ukrajujú až štvrtinu z ich celkových výdavkov. Načas zaplatiť účty za elektrinu, plyn, teplo či vodu však nie je samozrejmosťou pre 7,9 % slovenských domácností. "Dôvodom je problém s financiami," spresnila.
Platiť faktúry za bývanie podľa analýzy načas nedokážu najmä domácnosti jedného dospelého s dieťaťom, nakoľko až 14,6 % takýchto domácností sa pravidelne pasuje so spomínaným problémom. Ťažkosti s platením účtov za bývanie načas sa ale vyskytujú aj v každej desiatej mnohodetnej domácnosti, teda v domácnosti dvoch dospelých a troch a viac detí. Naopak, v najmenšej miere majú problém s platením faktúr za bývanie načas bezdetné domácnosti, a to najmä tie, v ktorých žijú viac ako traja dospelí (iba 5,1 % z nich). Veľmi zodpovednými platičmi sú ale aj seniori nad 65 rokov, či ľudia žijúci "single", s podielmi 5,1 % a 6,6 %.
Sadovská upozornila, že problém s platením účtov za bývanie načas majú ale aj obyvatelia ostatných ekonomík EÚ. Najčastejšie sa s touto neschopnosťou stretávajú v Grécku, kde sa podľa údajov Eurostatu tento problém eviduje u vyše tretiny domácností. V Bulharsku nedokážu platiť faktúry za bývanie včas tri z desiatich domácností. V Chorvátsku je podiel takýchto domácností na úrovni 17,5 %, v Rumunsku na úrovni 14,4 %.
Naopak, najnižší podiel domácností s neschopnosťou zaplatiť účty načas evidujú podľa Sadovskej v Holandsku, Českej republike, Švédsku či v Rakúsku, a to v rozpätí 1,5 až 2,5 %. V Európskej únii ako takej sa v roku 2018 evidoval podiel domácností, ktoré nedokázali zaplatiť účty za elektrinu, plyn, kúrenie či vodu načas, na úrovni 6,6 %.
To, že mnohí Slováci vnímajú náklady na bývanie ako záťaž, potvrdzujú podľa analytičky aj údaje Štatistického úradu SR. Platiť celkové náklady na bývanie veľmi zaťažuje až 23,4 % slovenských domácností. Hoci menšou, ale predsa ťarchou sú spomínané náklady pre 62,1 % domácností. Iba pre 14,5 % domácností nerobia výdavky za bývanie žiadny problém.
Sadovská podčiarkla, že účty za bývanie ako problém alebo neschopnosť zaplatiť ich načas súvisia s finančnou situáciou domácností. Finančné zabezpečenie rodín či jednotlivcov veľmi úzko súvisí aj s ekonomickým vývojom v krajine, mierou nezamestnanosti, rastom platov, no v neposlednom rade aj s vývojom cien. Práve oblasť bývania zaznamenala vlani na Slovensku nárast cien o 4,0 %, čo bolo zároveň najrýchlejšie tempo zdražovania v rámci spotrebného koša.
"Aj v roku 2020 si za bývanie či energie priplatíme. Tak napríklad ceny elektriny by mali byť v tomto roku vyššie ako vlani o 7,6 %, ceny plynu o 4,0 % a ceny tepla o 1,9 %. Priemernej domácnosti na Slovensku by sa tak ročné náklady za energie mohli v tomto roku zvýšiť o 30 až 60 eur," dodala Sadovská.
Priblížila, že rodinné rozpočty Slovákov sú zaťažované najmä výdavkami za bývanie, ktoré im ukrajujú až štvrtinu z ich celkových výdavkov. Načas zaplatiť účty za elektrinu, plyn, teplo či vodu však nie je samozrejmosťou pre 7,9 % slovenských domácností. "Dôvodom je problém s financiami," spresnila.
Platiť faktúry za bývanie podľa analýzy načas nedokážu najmä domácnosti jedného dospelého s dieťaťom, nakoľko až 14,6 % takýchto domácností sa pravidelne pasuje so spomínaným problémom. Ťažkosti s platením účtov za bývanie načas sa ale vyskytujú aj v každej desiatej mnohodetnej domácnosti, teda v domácnosti dvoch dospelých a troch a viac detí. Naopak, v najmenšej miere majú problém s platením faktúr za bývanie načas bezdetné domácnosti, a to najmä tie, v ktorých žijú viac ako traja dospelí (iba 5,1 % z nich). Veľmi zodpovednými platičmi sú ale aj seniori nad 65 rokov, či ľudia žijúci "single", s podielmi 5,1 % a 6,6 %.
Sadovská upozornila, že problém s platením účtov za bývanie načas majú ale aj obyvatelia ostatných ekonomík EÚ. Najčastejšie sa s touto neschopnosťou stretávajú v Grécku, kde sa podľa údajov Eurostatu tento problém eviduje u vyše tretiny domácností. V Bulharsku nedokážu platiť faktúry za bývanie včas tri z desiatich domácností. V Chorvátsku je podiel takýchto domácností na úrovni 17,5 %, v Rumunsku na úrovni 14,4 %.
Naopak, najnižší podiel domácností s neschopnosťou zaplatiť účty načas evidujú podľa Sadovskej v Holandsku, Českej republike, Švédsku či v Rakúsku, a to v rozpätí 1,5 až 2,5 %. V Európskej únii ako takej sa v roku 2018 evidoval podiel domácností, ktoré nedokázali zaplatiť účty za elektrinu, plyn, kúrenie či vodu načas, na úrovni 6,6 %.
To, že mnohí Slováci vnímajú náklady na bývanie ako záťaž, potvrdzujú podľa analytičky aj údaje Štatistického úradu SR. Platiť celkové náklady na bývanie veľmi zaťažuje až 23,4 % slovenských domácností. Hoci menšou, ale predsa ťarchou sú spomínané náklady pre 62,1 % domácností. Iba pre 14,5 % domácností nerobia výdavky za bývanie žiadny problém.
Sadovská podčiarkla, že účty za bývanie ako problém alebo neschopnosť zaplatiť ich načas súvisia s finančnou situáciou domácností. Finančné zabezpečenie rodín či jednotlivcov veľmi úzko súvisí aj s ekonomickým vývojom v krajine, mierou nezamestnanosti, rastom platov, no v neposlednom rade aj s vývojom cien. Práve oblasť bývania zaznamenala vlani na Slovensku nárast cien o 4,0 %, čo bolo zároveň najrýchlejšie tempo zdražovania v rámci spotrebného koša.
"Aj v roku 2020 si za bývanie či energie priplatíme. Tak napríklad ceny elektriny by mali byť v tomto roku vyššie ako vlani o 7,6 %, ceny plynu o 4,0 % a ceny tepla o 1,9 %. Priemernej domácnosti na Slovensku by sa tak ročné náklady za energie mohli v tomto roku zvýšiť o 30 až 60 eur," dodala Sadovská.
