Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Ekonomika

Novela zákona o pôde môže skomplikovať podmienky podnikania v sektore

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Mnohí podnikatelia z agrosektora ju vnímajú negatívne a kritizujú aj nedostatočné zapracovanie ich pripomienok v legislatívnom procese.

Bratislava 28. októbra (TASR) - Novela zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorú schválila Národná rada SR, môže skomplikovať podmienky podnikania v sektore. Vyplýva to z analýzy Deloitte Legal.

Novela zákona by mala podľa vyjadrení jej tvorcov pomôcť podnikateľskému prostrediu v tomto sektore. Avšak mnohí podnikatelia z agrosektora ju vnímajú negatívne a kritizujú aj nedostatočné zapracovanie ich pripomienok v legislatívnom procese.

Deklarovaným cieľom novely má byť väčšia transparentnosť nájomných vzťahov a zamedzenie špekuláciám pri využívaní poľnohospodárskej pôdy. Želaný efekt však môže byť vo výsledku opačný, a to najmä z dôvodu zrušenia ustanovenia o automatickej obnove nájmu. Podľa navrhovateľov novely má tento krok odstrániť neprehľadnosť v zmluvách týkajúcich sa užívacích práv k pozemkom a odstrániť tzv. dvojité deklarácie.

Verejnosť vypustenie tohto ustanovenia ostro kritizovala a upozorňovala na riziko vytvorenia priestoru pre špekulácie, zvýšenie počtu prípadov užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy, a teda aj celkové zhoršenie podnikateľského prostredia. "Hoci z právneho pohľadu sa touto zmenou do istej miery možno posilňuje podstata práv vlastníka, chápem obavy mnohých firiem podnikajúcich v poľnohospodárstve vo väčšom rozsahu, pre ktoré to bude z komerčného hľadiska výrazná komplikácia," potvrdzuje obavy poľnohospodárov Dagmar Yoder, asociovaná partnerka a advokátka spoločnosti Deloitte Legal.

Očakávať možno tiež zvýšenie finančnej a administratívnej záťaže prenajímateľov a nájomcov pôdy a s tým súvisiace problémy s obnovovaním a dojednávaním nájomných zmlúv. Vidina reálneho zlepšenia postavenia vlastníka pôdy spojeného s adekvátnou možnosťou výkonu jeho vlastníckeho práva sa tak míňa svojmu pôvodnému cieľu dosiahnuť väčší poriadok v nájomných vzťahoch. Je rovnako otázne, či zníženie maximálnej doby trvania nájomnej zmluvy z 25 na 15 rokov prispeje k zlepšeniu postavenia vlastníka a k možnosti uplatnenia jeho vlastných zámerov týkajúcich sa pôdy. Ako pravdepodobnejšia sa v tejto súvislosti javí aspoň možnosť dohodnutia výhodnejšieho nájomného pre ďalší nájom.

Yoder upozornila tiež na doplnenie ďalšej výnimky pri uplatňovaní prednostného práva na uzatvorenie nájomnej zmluvy v situácii, keď prišlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku. "Priamo do znenia zákona sa zavádza sankcia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom a inou osobou, ak prenajímateľ nezohľadní prednostné právo nájmu pôvodného nájomcu. Toto ustanovenie by mohlo prispieť k právnej istote vo sfére nájomných vzťahov," vysvetlila Yoder.