Bratislava 14. októbra (TASR) - Eurové vklady obyvateľstva dosiahli podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) ku koncu augusta objem 44,21 miliardy eur, pred rokom to bolo 41,66 miliardy eur. Ešte väčší nárast je v porovnaní s rokom 2014, kedy malo obyvateľstvo v bankách uložených 25,49 miliardy eur. Kým vklady na bežných účtoch za toto obdobie výrazne vzrástli, termínované vklady naopak mierne klesli, poukázal analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.

"Od roku 2014 objem eurových vkladov obyvateľstva v slovenských bankách stúpol o takmer 20 miliárd eur. No vklady s dohodnutou splatnosťou padli z vyše 12 miliárd eur na súčasných 11,79 miliardy eur. Spôsobené je to tým, že vklady na bežných účtoch stúpli z 8,76 miliardy eur na 28,52 miliardy eur," vyčíslil analytik. V roku 2022, keď sa úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) držali blízko nuly, malo slovenské obyvateľstvo na termínovaných vkladoch dokonca iba 7,5 miliardy eur a odvtedy narástli.

"Platí teda, že Slováci na rast úrokových sadzieb zareagovali a aspoň čiastočne sa vrátili k využívaniu termínovaných vkladov, ktoré ponúkajú vyššie zhodnotenie než bežné účty. Na tých však stále držia viac peňazí, než by bolo pre ich osobné financie vhodné," upozornil Malina.

Priemerná úroková miera vkladov domácností splatných na požiadanie, kam patria aj bežné účty, podľa údajov NBS dosahuje 0,07 % ročne. V roku 2014 to bolo 0,26 % a v roku 2004 boli korunové netermínované vklady úročené na úrovni 0,96 % ročne. Vklady s dohodnutou splatnosťou nad dva roky majú v súčasnosti úročenie 2,41 % ročne, v roku 2014 to bolo 1,76 % a v roku 2004 sa ich úroky pohybovali okolo 5 %.

"Je v poriadku držať na bežnom účte základnú finančnú rezervu, ktorá by mala dosahovať výšku troj- až šesťmesačných výdavkov domácnosti. No odkladať si týmto spôsobom peniaze napríklad na dôchodok, prípadne deťom na osamostatnenie, nie je práve rozumné," zdôraznila v tejto súvislosti analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Mnohí ľudia si myslia, že na sporenie majú dosť času a môžu to nechať na neskôr. "Neuvedomujú si však, že dĺžka investičného horizontu výrazne ovplyvňuje výslednú sumu, ktorú si dokážu nasporiť. Je to tak v dôsledku efektu zloženého úročenia," vysvetlila vedúca Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová. Zložené úročenie znamená, že úroky z investovaných prostriedkov sa automaticky reinvestujú a následne sa úročí pôvodný kapitál aj pripísané úroky. Čím skôr človek začne sporiť, tým viac sa tento efekt prejaví.