Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spotreba elektriny dosahuje svoje maximá vo väčšine európskych krajín počas zimných mesiacov, kedy rastú nároky na svietenie, či na vykurovanie vnútorných priestorov.
Autor TASR
Bratislava 15. augusta (TASR) - Otepľovanie zatiaľ spotrebu elektriny v Európe zásadnejšie nezdvíha. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
Spotreba elektriny dosahuje podľa analýzy svoje maximá vo väčšine európskych krajín počas zimných mesiacov, kedy rastú nároky na svietenie, či na vykurovanie vnútorných priestorov, neraz prostredníctvom elektrického vykurovania. Naopak, počas leta sa spotreba elektriny znižuje a vo väčšine krajín zaostáva za priemerom, a to aj napriek zvýšeným nárokom na chladenie vnútorných priestorov.
"Dôvody treba hľadať v dlhších dňoch a z toho vyplývajúcich nižších nárokov na svietenie, ale aj v tradičných letných dovolenkových odstávkach výroby, ktoré výrazne znižujú nároky priemyslu (a čiastočne aj niektorých služieb) na spotrebu elektrickej elektriny. Nadpriemernú spotrebu elektriny počas leta tak vykazujú naozaj len najteplejšie krajiny juhu Európy, s vyššími požiadavkami na chladenie priestorov a zároveň so štruktúrou ekonomiky vychýlenou viac smerom k službám, najmä turizmu, ktorý vrcholí v letnom období, a takisto prispieva k zvýšeniu spotreby elektriny. Naopak, tieto krajiny nevykazujú až také nároky na vykurovanie počas zimných mesiacov, čo v ich prípade znižuje spotrebu elektriny v zimnom období," zdôvodnil Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
Na Cypre sa tak spotreba elektriny oproti priemernému mesiacu podľa Koršňáka zvyšuje počas leta až o viac ako tretinu, na Malte o štvrtinu, v Grécku a Turecku o 15 % až 20 %. Mierny nárast spotreby elektriny (do 10 %) počas leta vykazujú aj Chorváti, Taliani a Španieli. "Neprekvapí pritom, že odchýlka v spotrebe elektriny od dlhodobého priemeru počas letných mesiacov pomerne lineárne narastá s rastúcou potrebou chladenia priestorov - čím teplejšia krajina, tým vyššia odchýlka," poznamenal.
Obdobou vykurovacích stupňo-dní sú podľa analytika tzv. chladiace stupňo-dni. Tento technický index má za cieľ popísať potrebu požiadaviek na chladenie priestorov na základe počasia. Najvyššiu hodnotu počas leta vykazuje na Cypre a Malte, teda v krajinách s najvyššou pozitívnou odchýlkou spotreby elektriny počas leta. Naopak, 6 krajín EÚ na severe Európy (Britské ostrovy, Škandinávia a časť Pobaltia) nevykázali v roku 2017 ani jeden deň, kedy by bolo nevyhnutné (na základe počasia) schladzovať vnútorné priestory.
Paradoxne, v absolútnom vyjadrení podľa Koršňáka vykazujú aj počas letného obdobia najvyššiu spotrebu elektriny v prepočte na obyvateľa krajiny na severe Európy ako Nórsko, Fínsko či Švédsko, keď najmä ich severné oblasti neraz aj počas leta vykazujú potrebu dokurovania. Nadpriemernú spotrebu elektriny však nájdeme aj v niektorých ďalších ekonomicky silných krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Luxembursko, ktoré vykazujú skôr podpriemerný počet chladiacich stupňo-dní. To len potvrdzuje fakt, že klimatizácia nie je v mnohých krajinách stále ani zďaleka hlavným zdrojom spotreby elektriny a ten treba hľadať najmä v priemyselných činnostiach.
"Zdá sa, že aj napriek globálnemu otepľovaniu a rastúcim nárokom na chladenie vnútorných priestorov, spotreba elektriny počas leta v krajinách EÚ zásadnejším spôsobom nerastie. V priemere sa počas dvoch letných mesiacov v krajinách EÚ spotrebuje elektrina v objeme 94 % priemerného mesiaca, pričom tento podiel ostával v posledných 10 rokoch takmer nemenný. Relatívne stabilnú odchýlku od priemerného mesiaca vykazuje aj Slovensko a Česko. Zdá sa, že ak aj dochádza k nárastu spotreby elektriny v dôsledku vyšších nárokov klimatizácií, ten je zatiaľ plne kompenzovaný rastúcou energetickou efektivitou, ktorá pôsobí opačným smerom a spotrebu elektriny znižuje," dodal Koršňák.
Spotreba elektriny dosahuje podľa analýzy svoje maximá vo väčšine európskych krajín počas zimných mesiacov, kedy rastú nároky na svietenie, či na vykurovanie vnútorných priestorov, neraz prostredníctvom elektrického vykurovania. Naopak, počas leta sa spotreba elektriny znižuje a vo väčšine krajín zaostáva za priemerom, a to aj napriek zvýšeným nárokom na chladenie vnútorných priestorov.
"Dôvody treba hľadať v dlhších dňoch a z toho vyplývajúcich nižších nárokov na svietenie, ale aj v tradičných letných dovolenkových odstávkach výroby, ktoré výrazne znižujú nároky priemyslu (a čiastočne aj niektorých služieb) na spotrebu elektrickej elektriny. Nadpriemernú spotrebu elektriny počas leta tak vykazujú naozaj len najteplejšie krajiny juhu Európy, s vyššími požiadavkami na chladenie priestorov a zároveň so štruktúrou ekonomiky vychýlenou viac smerom k službám, najmä turizmu, ktorý vrcholí v letnom období, a takisto prispieva k zvýšeniu spotreby elektriny. Naopak, tieto krajiny nevykazujú až také nároky na vykurovanie počas zimných mesiacov, čo v ich prípade znižuje spotrebu elektriny v zimnom období," zdôvodnil Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
Na Cypre sa tak spotreba elektriny oproti priemernému mesiacu podľa Koršňáka zvyšuje počas leta až o viac ako tretinu, na Malte o štvrtinu, v Grécku a Turecku o 15 % až 20 %. Mierny nárast spotreby elektriny (do 10 %) počas leta vykazujú aj Chorváti, Taliani a Španieli. "Neprekvapí pritom, že odchýlka v spotrebe elektriny od dlhodobého priemeru počas letných mesiacov pomerne lineárne narastá s rastúcou potrebou chladenia priestorov - čím teplejšia krajina, tým vyššia odchýlka," poznamenal.
Obdobou vykurovacích stupňo-dní sú podľa analytika tzv. chladiace stupňo-dni. Tento technický index má za cieľ popísať potrebu požiadaviek na chladenie priestorov na základe počasia. Najvyššiu hodnotu počas leta vykazuje na Cypre a Malte, teda v krajinách s najvyššou pozitívnou odchýlkou spotreby elektriny počas leta. Naopak, 6 krajín EÚ na severe Európy (Britské ostrovy, Škandinávia a časť Pobaltia) nevykázali v roku 2017 ani jeden deň, kedy by bolo nevyhnutné (na základe počasia) schladzovať vnútorné priestory.
Paradoxne, v absolútnom vyjadrení podľa Koršňáka vykazujú aj počas letného obdobia najvyššiu spotrebu elektriny v prepočte na obyvateľa krajiny na severe Európy ako Nórsko, Fínsko či Švédsko, keď najmä ich severné oblasti neraz aj počas leta vykazujú potrebu dokurovania. Nadpriemernú spotrebu elektriny však nájdeme aj v niektorých ďalších ekonomicky silných krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Luxembursko, ktoré vykazujú skôr podpriemerný počet chladiacich stupňo-dní. To len potvrdzuje fakt, že klimatizácia nie je v mnohých krajinách stále ani zďaleka hlavným zdrojom spotreby elektriny a ten treba hľadať najmä v priemyselných činnostiach.
"Zdá sa, že aj napriek globálnemu otepľovaniu a rastúcim nárokom na chladenie vnútorných priestorov, spotreba elektriny počas leta v krajinách EÚ zásadnejším spôsobom nerastie. V priemere sa počas dvoch letných mesiacov v krajinách EÚ spotrebuje elektrina v objeme 94 % priemerného mesiaca, pričom tento podiel ostával v posledných 10 rokoch takmer nemenný. Relatívne stabilnú odchýlku od priemerného mesiaca vykazuje aj Slovensko a Česko. Zdá sa, že ak aj dochádza k nárastu spotreby elektriny v dôsledku vyšších nárokov klimatizácií, ten je zatiaľ plne kompenzovaný rastúcou energetickou efektivitou, ktorá pôsobí opačným smerom a spotrebu elektriny znižuje," dodal Koršňák.
