Bratislava 14. septembra (TASR) - Ceny energií v Európskej únii (EÚ) sú niekoľkonásobne vyššie ako v USA, ale už aj vyššie ako v Číne, čo výrazne podkopáva konkurencieschopnosť európskych firiem. Vyplýva to zo správy o konkurencieschopnosti Európy bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Staronová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vidí nápravu tohto stavu v rýchlom prechode na obnoviteľné zdroje energií (OZE). Odborníci oslovení TASR súhlasia, no potrebné sú podľa nich aj ďalšie opatrenia.

"Fotovoltika a veterné elektrárne sú dnes celosvetovo najlacnejšími, a preto aj najrýchlejšie rastúcimi zdrojmi elektriny a očakáva sa, že už v roku 2025 energia vyrobená z týchto OZE prekoná výrobu elektriny z uhlia a v roku 2026 len elektrina vyrobená z fotovoltiky prekoná výrobu elektriny z jadra," zdôraznil riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Karaba.

Po výraznom znížení cien fotovoltických panelov až na úroveň 0,15 eura za Watt peak (Wp) vychádzajú pri životnosti 15 rokov náklady na vyrobenú megawatthodinu elektrickej energie na niekoľko desiatok eur. Je to menej ako náklady na výrobu elektriny v starších jadrových elektrárňach a výrazne menej ako v elektrárňach na uhlie alebo plyn, ktoré okrem ostatných nákladov platia aj za emisné povolenky.

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Robert Spišák si myslí, že problémom sú výrazne ambicióznejšie zelené ciele EÚ, ako majú v iných častiach sveta. "Zámer je dobrý, avšak narážame na to, že európski úradníci častokrát prichádzajú s opatreniami, ktoré sú akoby odtrhnuté od reality. Mnohé z nich sú v kontexte slovenských podmienok v praxi nerealizovateľné, prípadne pre podniky predstavujú obrovské náklady. Tie však ich konkurenti zo zahraničia znášať nemusia, a tak získavajú konkurenčnú výhodu," vysvetľuje.

Karaba pripustil, že pri prechode na zelené energie existujú aj riziká. "Je potrebné mať na mysli najmä ich cenovú dostupnosť, schopnosť stabilne a bezpečne zásobovať spotrebu a potrebu vhodne ich integrovať v rámci existujúcej energetickej infraštruktúry," priblížil šéf SAPI. Varovaním podľa neho môže byť príklad Nemecka. "Prechod na čistú energiu je komplexný proces, ktorý musí mať aj udržateľnú stratégiu," dodal Karaba.

Priemer koncových cien plynu a elektriny pre firmy v EÚ je síce výrazne vyšší ako v ostatných častiach sveta, no Slovensko patrí ešte aj v rámci EÚ k najdrahším. Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga upozornil, že Európa potrebuje zásadnú reformu energetického trhu vrátane cenotvorby či dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí, ale aj ďalšie opatrenia v rámci Slovenska.

"Vo viacerých európskych krajinách sa tiež osvedčila podpora priemyslu zvýhodnenými cenami za komoditu ako takú, povedzme za elektrinu vyrobenú z jadra," upozornil. Na Slovensku má štát podpísanú dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktorá zaručuje dodávky elektriny pre domácnosti za cenu silovej elektriny vo výške 61,20 eura/MWh. To sa však netýka podnikov.

Dostupné sú podľa šéfa RÚZ aj iné formy podpory, napríklad kompenzácie za nepriame náklady na povolenky vypúšťania oxidu uhličitého premietnuté do finálnej ceny elektriny. "Na Slovensku sme síce tento mechanizmus prijali už niekoľko rokov dozadu, prostriedky, ktoré sme na tento účel vyčlenili a minuli, však boli doslova zanedbateľné a oveľa nižšie ako napríklad v Česku alebo v Poľsku, a to napriek vysokému prebytku v Environmentálnom fonde, ktorý sa napĺňa práve príjmami z nákupov emisných povoleniek zo strany priemyslu," uzatvoril Kiraľvarga.