Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Bratislava 22. mája (TASR) – Pandémia nového koronavírusu v Európe okresala počty cestujúcich vo vzduchu aj na železnici. Skorý návrat na predpandemické úrovne sa však nezdá ako pravdepodobný, dôvodom je vyššie zapojenie práce z domu, ale aj pretrvávajúce obavy časti populácie. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, ktorá hovorí aj o tom, že z dlhodobého pohľadu sa najohrozenejšou časťou prepravy osôb v Európe zdá byť letecká doprava.
Zníženie bežnej "dennej" dochádzkovej mobility zasiahlo podľa analýzy predovšetkým autobusovú a železničnú dopravu. Konštatuje zároveň, že letecká doprava "prakticky skolabovala". Tú citeľne zasiahol utlmený turistický ruch počas pandémie a globálne vyššie rozšírenie práce z domu.
Pokles prepravných výkonov je podľa analýzy vo veľkej miere závislý od priebehu pandémie a prísnosti aktuálnych opatrení obmedzujúcich pohyb obyvateľstva. Potvrdzuje to aj pohľad na kvartálny profil poklesu počtu cestujúcich v leteckej a železničnej preprave osôb. Analytici priblížili, že počas leta, kedy sa uvoľnili viaceré protipandemické opatrenia, sa medziročný pokles počtu cestujúcich zmiernil z 97 % na 77 % v leteckej doprave a z 68 % na 39 % v železničnej doprave. Nástup druhej vlny pandémie v závere roka však opäť znižoval mobilitu aj počty cestujúcich.
Z dlhodobého hľadiska sa podľa analýzy najohrozenejšou časťou prepravy osôb v Európe zdá byť letecká doprava. Naopak, po odznení pandemickej krízy môže narastať najmä potenciál koľajovej dopravy, čiastočne aj verejnej dopravy v okolí väčších miest a európskych aglomerácií. "Už v súčasnosti smeruje iniciatíva vo viacerých európskych krajinách k zvýšeniu investícií do budovania siete vysokorýchlostných železničných tratí, ktoré majú za cieľ práve zatraktívniť železničnú prepravu osôb na úkor tej leteckej," podotýka analýza s tým, že európsku leteckú dopravu tak pravdepodobne ani po odznení pandémie nečakajú ľahké časy.
Analytici tiež vyčíslili, že letiská v EÚ vybavili v priemere za minulý rok o 72 % menej cestujúcich ako v roku 2019. Z krajín EÚ najmiernejšie úbytky cestujúcich v leteckej doprave zaznamenalo Bulharsko a Rumunsko (68 – 69 %). Najvýznamnejší pokles v leteckej preprave osôb zaznamenalo Slovensko (82 %) a Slovinsko (83 %).
Rozsah poklesu v železničnej doprave bol miernejší ako v leteckej, pričom miera poklesu železničnej dopravy pomerne dobre popisuje zníženie mobility obyvateľstva v krajine. Počet cestujúcich na železniciach v EÚ sa podľa analýzy v minulom roku v priemere medziročne znížil o 42 %. Najmiernejší pokles prepravených cestujúcich zaznamenali železniční dopravcovia v Bulharsku, a to 21 %. Jemne podpriemerný pokles cestujúcich zaznamenali aj železničné spoločnosti operujúce na Slovensku, konkrétne 40 %, čo ide ruka v ruke aj s jemne podpriemerným (v rámci EÚ) znížením mobility Slovákov v minulom roku. Z analýzy tiež vyplýva, že najvýraznejší úbytok cestujúcich v minulom roku zaznamenali železnice na Britských ostrovoch (v Írsku a Veľkej Británii o 64 % cestujúcich), kde bolo v rámci Európy aj najvýraznejšie zníženie mobility obyvateľstva.
"Sprievodným javom pandémie na európskych železniciach bolo aj skracovanie priemernej dĺžky jednej cesty," dodali analytici. Priemerná dĺžka jednej jazdy na železnici sa v minulom roku v krajinách EÚ znížila zo 48 na 46 kilometrov. Slovensko a Česko patrili podľa analýzy medzi krajiny s najvýraznejším skrátením priemernej dĺžky jednej cesty na železnici. V prípade Slovenska klesla z 51 na 45 kilometrov.
Zníženie bežnej "dennej" dochádzkovej mobility zasiahlo podľa analýzy predovšetkým autobusovú a železničnú dopravu. Konštatuje zároveň, že letecká doprava "prakticky skolabovala". Tú citeľne zasiahol utlmený turistický ruch počas pandémie a globálne vyššie rozšírenie práce z domu.
Pokles prepravných výkonov je podľa analýzy vo veľkej miere závislý od priebehu pandémie a prísnosti aktuálnych opatrení obmedzujúcich pohyb obyvateľstva. Potvrdzuje to aj pohľad na kvartálny profil poklesu počtu cestujúcich v leteckej a železničnej preprave osôb. Analytici priblížili, že počas leta, kedy sa uvoľnili viaceré protipandemické opatrenia, sa medziročný pokles počtu cestujúcich zmiernil z 97 % na 77 % v leteckej doprave a z 68 % na 39 % v železničnej doprave. Nástup druhej vlny pandémie v závere roka však opäť znižoval mobilitu aj počty cestujúcich.
Z dlhodobého hľadiska sa podľa analýzy najohrozenejšou časťou prepravy osôb v Európe zdá byť letecká doprava. Naopak, po odznení pandemickej krízy môže narastať najmä potenciál koľajovej dopravy, čiastočne aj verejnej dopravy v okolí väčších miest a európskych aglomerácií. "Už v súčasnosti smeruje iniciatíva vo viacerých európskych krajinách k zvýšeniu investícií do budovania siete vysokorýchlostných železničných tratí, ktoré majú za cieľ práve zatraktívniť železničnú prepravu osôb na úkor tej leteckej," podotýka analýza s tým, že európsku leteckú dopravu tak pravdepodobne ani po odznení pandémie nečakajú ľahké časy.
Analytici tiež vyčíslili, že letiská v EÚ vybavili v priemere za minulý rok o 72 % menej cestujúcich ako v roku 2019. Z krajín EÚ najmiernejšie úbytky cestujúcich v leteckej doprave zaznamenalo Bulharsko a Rumunsko (68 – 69 %). Najvýznamnejší pokles v leteckej preprave osôb zaznamenalo Slovensko (82 %) a Slovinsko (83 %).
Rozsah poklesu v železničnej doprave bol miernejší ako v leteckej, pričom miera poklesu železničnej dopravy pomerne dobre popisuje zníženie mobility obyvateľstva v krajine. Počet cestujúcich na železniciach v EÚ sa podľa analýzy v minulom roku v priemere medziročne znížil o 42 %. Najmiernejší pokles prepravených cestujúcich zaznamenali železniční dopravcovia v Bulharsku, a to 21 %. Jemne podpriemerný pokles cestujúcich zaznamenali aj železničné spoločnosti operujúce na Slovensku, konkrétne 40 %, čo ide ruka v ruke aj s jemne podpriemerným (v rámci EÚ) znížením mobility Slovákov v minulom roku. Z analýzy tiež vyplýva, že najvýraznejší úbytok cestujúcich v minulom roku zaznamenali železnice na Britských ostrovoch (v Írsku a Veľkej Británii o 64 % cestujúcich), kde bolo v rámci Európy aj najvýraznejšie zníženie mobility obyvateľstva.
"Sprievodným javom pandémie na európskych železniciach bolo aj skracovanie priemernej dĺžky jednej cesty," dodali analytici. Priemerná dĺžka jednej jazdy na železnici sa v minulom roku v krajinách EÚ znížila zo 48 na 46 kilometrov. Slovensko a Česko patrili podľa analýzy medzi krajiny s najvýraznejším skrátením priemernej dĺžky jednej cesty na železnici. V prípade Slovenska klesla z 51 na 45 kilometrov.
