Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z analýzy vyplýva, že pri navrhovanom systéme sledovania vývoja cien vznikajú viaceré možné riziká.
Autor TASR
Bratislava 8. februára (TASR) – Na Slovensku bude možné 100-dňové verejné obstarávanie po zrušení viacnásobných nezmyselných kontrol a eliminovaní aktivít špekulantov. Tvrdí to v analýze inštitút stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica. Zároveň navrhuje zvýšiť limity a zaviesť výnimky pre infraštruktúrne projekty strategickej povahy.
Inštitút odporúča odstrániť viacnásobné "nezmyselné a účelové" kontroly pri eurofondových zákazkách, a to kontroly ex-ante, ex-post, kontroly na riadiacich a sprostredkovateľských orgánoch. Navrhuje zaviesť jednu kontrolu na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO) bez ohľadu na to, či ide o investície financované z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu.
Zamedziť umelému predlžovaniu verejného obstarávania by mal podľa analýzy inštitút tzv. špekulatívnych námietok. Voči subjektu, ktorého jediným zámerom je neodôvodnene naťahovať proces verejného obstarávania, by tak bolo možné zastaviť konanie a uložiť mu sankciu v správnom konaní. "Často sa objavujú prípady, kedy námietky tohto typu uplatňujú uchádzači, ktorí nevykonávajú ani relevantnú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky a zjavne by nemali šancu uspieť," konštatuje sa v analýze.
Inštitút zároveň navrhuje zvýšiť limity pre zákazky tzv. malého rozsahu z 5000 eur na 30.000 eur a zvýšiť limity pre zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky. V zákone o verejnom obstarávaní by sa podľa inštitútu mala zaviesť výnimka pre vybrané strategické investície, ktoré by sa obstarávali v osobitnom režime, napríklad univerzitná nemocnica či nový železničný koridor. Výnimka by predstavovala postup za účelom jasne definovaných lehôt s cieľom realizovať zákazku v čo najkratšom možnom čase, s transparentnými postupmi a s posilnenou verejnou kontrolou.
Analýza poukazuje aj na to, že novela zákona, ktorú v decembri minulého roka predstavil podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina), predpokladá zavedenie tzv. systému sledovania vývoja cien (SSVC), ktorého prevádzkovateľom by mal byť Úrad vlády (ÚV) SR. SSVC má predstavovať nástroj zadávania zákaziek v dôsledku vyňatia zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Podľa inštitútu sa javí, že návrh novely zákona je v rozpore s primárnym právom Európskej únie (EÚ).
Z analýzy vyplýva, že pri navrhovanom SSVC vznikajú viaceré možné riziká. "Nechráni hospodársku súťaž, pretože úspešný môže byť aj subjekt, ktorý o zákazku neprejavil záujem, pričom výber je výlučne na orgáne verejnej moci, ktorý realizuje výber," uvádza sa v analýze. Inštitút zároveň upozorňuje, že cena vygenerovaná SSVC nebude vždy pre orgán verejnej moci záväzná, pričom nie je navrhnutý ani mechanizmus kontroly, nakoľko je potreba navýšiť cenu relevantná. Podotýka tiež, že nie je regulovaná možnosť uzavrieť dodatok k podpísanej zmluve a nie sú zadefinované ani pravidlá konfliktu záujmov.
Z týchto dôvodov tak podľa inštitútu existuje reálne riziko, že projekty financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) nebudú Slovenskej republike preplácané a zároveň môže byť Slovensko vystavené konaniu pred Komisiou a Súdnym dvorom EÚ.
Inštitút odporúča odstrániť viacnásobné "nezmyselné a účelové" kontroly pri eurofondových zákazkách, a to kontroly ex-ante, ex-post, kontroly na riadiacich a sprostredkovateľských orgánoch. Navrhuje zaviesť jednu kontrolu na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO) bez ohľadu na to, či ide o investície financované z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu.
Zamedziť umelému predlžovaniu verejného obstarávania by mal podľa analýzy inštitút tzv. špekulatívnych námietok. Voči subjektu, ktorého jediným zámerom je neodôvodnene naťahovať proces verejného obstarávania, by tak bolo možné zastaviť konanie a uložiť mu sankciu v správnom konaní. "Často sa objavujú prípady, kedy námietky tohto typu uplatňujú uchádzači, ktorí nevykonávajú ani relevantnú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky a zjavne by nemali šancu uspieť," konštatuje sa v analýze.
Inštitút zároveň navrhuje zvýšiť limity pre zákazky tzv. malého rozsahu z 5000 eur na 30.000 eur a zvýšiť limity pre zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky. V zákone o verejnom obstarávaní by sa podľa inštitútu mala zaviesť výnimka pre vybrané strategické investície, ktoré by sa obstarávali v osobitnom režime, napríklad univerzitná nemocnica či nový železničný koridor. Výnimka by predstavovala postup za účelom jasne definovaných lehôt s cieľom realizovať zákazku v čo najkratšom možnom čase, s transparentnými postupmi a s posilnenou verejnou kontrolou.
Analýza poukazuje aj na to, že novela zákona, ktorú v decembri minulého roka predstavil podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina), predpokladá zavedenie tzv. systému sledovania vývoja cien (SSVC), ktorého prevádzkovateľom by mal byť Úrad vlády (ÚV) SR. SSVC má predstavovať nástroj zadávania zákaziek v dôsledku vyňatia zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Podľa inštitútu sa javí, že návrh novely zákona je v rozpore s primárnym právom Európskej únie (EÚ).
Z analýzy vyplýva, že pri navrhovanom SSVC vznikajú viaceré možné riziká. "Nechráni hospodársku súťaž, pretože úspešný môže byť aj subjekt, ktorý o zákazku neprejavil záujem, pričom výber je výlučne na orgáne verejnej moci, ktorý realizuje výber," uvádza sa v analýze. Inštitút zároveň upozorňuje, že cena vygenerovaná SSVC nebude vždy pre orgán verejnej moci záväzná, pričom nie je navrhnutý ani mechanizmus kontroly, nakoľko je potreba navýšiť cenu relevantná. Podotýka tiež, že nie je regulovaná možnosť uzavrieť dodatok k podpísanej zmluve a nie sú zadefinované ani pravidlá konfliktu záujmov.
Z týchto dôvodov tak podľa inštitútu existuje reálne riziko, že projekty financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) nebudú Slovenskej republike preplácané a zároveň môže byť Slovensko vystavené konaniu pred Komisiou a Súdnym dvorom EÚ.
