Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ani nie tri percentá Slovákov podľa analýzy uviedlo, že mali nejaký problém pri objednaní tovaru cez internet.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) – Slováci počas uplynulých mesiacov dávali pri nákupe cez internet prednosť domácim predajcom. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Spresnila, že podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR tak za minulý rok urobilo vyše 86 % ľudí, medziročne ide o vyše štvorpercentný nárast. Slováci vo vekovej kategórii 16 až 74 rokov najmenej dôverujú predajcom, ktorých pôvod je mimo krajín EÚ. Tovary z týchto krajín si za vlaňajšok objednalo len 18 % ľudí.
„Ukazuje sa trend, že najčastejšie nakupujú oblečenie a obuv mladí ľudia. Až 75 % mladých vo veku 25 až 34 rokov koncom roka uskutočnilo práve nákup oblečenia za dokopy 280 eur. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií vieme minúť oveľa vyššie čiastky. Podľa štatistík si nákup cez internet doprajeme približne raz až dvakrát do mesiaca," povedala Buchláková.
Výrazne podľa nej klesol nákup nábytku a tovarov do domácnosti cez internet, a to až o polovicu. Kým v roku 2019 tak robilo až 40 % Slovákov, vlani ich bolo niečo vyše 20 %. Súvisí to aj s obmedzením príjmov domácností a sústredením sa skôr na zabezpečenie základných tovarov, ako sú napríklad potraviny a kozmetika. Stúpol aj nákup liekov, robí tak až 24 % ľudí, čo je takmer 10-percentný medziročný nárast. Jedlo cez internet nakupovala vyše štvrtina Slovákov.
„Vlani jednoznačne prevládali nákupy, resp. objednávky od domácich predajcov. Nárast nákupov domácich produktov pred zahraničnými ukazuje, že Slováci pod vplyvom pandémie začali viac sledovať pôvod zakúpených výrobkov. Počas pandémie COVID-19 sa výrazne zmenili nákupné zvyklosti spotrebiteľov a významná časť nákupov sa preniesla do online prostredia. Kým kamenné predajne boli počas pandémie COVID-19 týždne zatvorené, online obchody fungovali bez obmedzení. Najčastejšie objednanými tovarmi boli odevy, topánky alebo doplnky, a to takmer 70 %," priblížila Buchláková.
Podľa analýzy asi 18 % Slovákov uvádza, že pri nákupoch cez internet nemajú dostatočné digitálne zručnosti a vedomosti, preto uprednostňujú nákup v kamenných obchodoch. Až 77 % Slovákov podľa Buchlákovej uviedlo, že uprednostňuje nákup osobne, nakoľko je tam možnosť vidieť výrobky. Dôležitú úlohu zohráva aj vernosť obchodom a sila zvyku.
Ani nie tri percentá Slovákov podľa analýzy uviedlo, že mali nejaký problém pri objednaní tovaru cez internet. „Väčšinou ide o podvod, teda vôbec nedoručený tovar alebo služba či zneužitie údajov z kreditnej karty. Častokrát aj reklamácie a odškodnenie boli problematické alebo reakcia na reklamáciu bola neuspokojivá," dodala Buchláková.
Spresnila, že podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR tak za minulý rok urobilo vyše 86 % ľudí, medziročne ide o vyše štvorpercentný nárast. Slováci vo vekovej kategórii 16 až 74 rokov najmenej dôverujú predajcom, ktorých pôvod je mimo krajín EÚ. Tovary z týchto krajín si za vlaňajšok objednalo len 18 % ľudí.
„Ukazuje sa trend, že najčastejšie nakupujú oblečenie a obuv mladí ľudia. Až 75 % mladých vo veku 25 až 34 rokov koncom roka uskutočnilo práve nákup oblečenia za dokopy 280 eur. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií vieme minúť oveľa vyššie čiastky. Podľa štatistík si nákup cez internet doprajeme približne raz až dvakrát do mesiaca," povedala Buchláková.
Výrazne podľa nej klesol nákup nábytku a tovarov do domácnosti cez internet, a to až o polovicu. Kým v roku 2019 tak robilo až 40 % Slovákov, vlani ich bolo niečo vyše 20 %. Súvisí to aj s obmedzením príjmov domácností a sústredením sa skôr na zabezpečenie základných tovarov, ako sú napríklad potraviny a kozmetika. Stúpol aj nákup liekov, robí tak až 24 % ľudí, čo je takmer 10-percentný medziročný nárast. Jedlo cez internet nakupovala vyše štvrtina Slovákov.
„Vlani jednoznačne prevládali nákupy, resp. objednávky od domácich predajcov. Nárast nákupov domácich produktov pred zahraničnými ukazuje, že Slováci pod vplyvom pandémie začali viac sledovať pôvod zakúpených výrobkov. Počas pandémie COVID-19 sa výrazne zmenili nákupné zvyklosti spotrebiteľov a významná časť nákupov sa preniesla do online prostredia. Kým kamenné predajne boli počas pandémie COVID-19 týždne zatvorené, online obchody fungovali bez obmedzení. Najčastejšie objednanými tovarmi boli odevy, topánky alebo doplnky, a to takmer 70 %," priblížila Buchláková.
Podľa analýzy asi 18 % Slovákov uvádza, že pri nákupoch cez internet nemajú dostatočné digitálne zručnosti a vedomosti, preto uprednostňujú nákup v kamenných obchodoch. Až 77 % Slovákov podľa Buchlákovej uviedlo, že uprednostňuje nákup osobne, nakoľko je tam možnosť vidieť výrobky. Dôležitú úlohu zohráva aj vernosť obchodom a sila zvyku.
Ani nie tri percentá Slovákov podľa analýzy uviedlo, že mali nejaký problém pri objednaní tovaru cez internet. „Väčšinou ide o podvod, teda vôbec nedoručený tovar alebo služba či zneužitie údajov z kreditnej karty. Častokrát aj reklamácie a odškodnenie boli problematické alebo reakcia na reklamáciu bola neuspokojivá," dodala Buchláková.
