Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Ekonomika

Analýza: Pocit šťastia domácností zvyšujú nehnuteľnosti

Byt v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Foto: TASR - Jaroslav Novák

K nárastu šťastia výrazne prispeli mimoriadne priaznivé úverové podmienky v rokoch 2017 až 2021.

Bratislava 9. januára (TASR) - Pocit šťastia slovenských domácností je vyšší, ak vlastnia nehnuteľnosť. Dôležitú úlohu pritom zohráva využitie úverov na bývanie. K nárastu šťastia výrazne prispeli mimoriadne priaznivé úverové podmienky v rokoch 2017 až 2021. Na druhej strane, vysoký pomer splátok k príjmu spôsobuje domácnostiam starosti. V aktuálnej analýze na blogu Národnej banky Slovenska (NBS) to konštatovali výskumní pracovníci NBS Martin Cesnak a Andrej Cupák.

"Doterajšie výskumy ukazujú, že s rastúcim príjmom a majetkom prežívajú domácnosti a jednotlivci väčší subjektívny pocit blahobytu (šťastia). Jednou z najdôležitejších premenných pocitu šťastia na Slovensku je práve vlastníctvo nehnuteľností," priblížili.

V uplynulých rokoch slovenské domácnosti najčastejšie nadobúdali svoju nehnuteľnosť pomocou hypotekárneho úveru, a to najmä tie mladé vo veku od 25 do 45 rokov. Dôsledkom je, že patria k najzadlženejším v rámci krajín strednej a východnej Európy. Zadlženie sa však nie je rozmar a rozhodnutie vykonané v správnom čase vedie k ekonomicky efektívnemu riešeniu a zvýši sa tým aj spokojnosť, upozornili analytici.

Výsledky zatiaľ najaktuálnejšieho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS) ukázali na Slovensku nárast v skóre spokojnosti so životom medzi rokmi 2017 a 2021 o 0,4 bodu alebo 6 %. Výraznejší nárast o 12 % bol zaznamenaný medzi domácnosťami, ktoré vlastnia svoje bývanie prostredníctvom hypotekárneho úveru.

"Platí, že domácnosti, ktoré využili priaznivé úverové podmienky v rokoch 2018 - 2021 a nadobudli v tomto období nehnuteľnosť pomocou hypotekárneho úveru, mali výrazne vyššie skóre spokojnosti so životom než domácnosti, ktoré v danom období financovali kúpu z vlastných zdrojov. To sa však nedá tvrdiť pre obdobie 2014 - 2017, keď bola úroveň spokojnosti v oboch skupinách prakticky rovnaká," zhodnotili výskumníci NBS.

Rozdielnu spokojnosť so životom je podľa nich vidieť u domácností podľa toho, či im banka plne alebo len čiastočne vyhovela čerpať požadovaný úver. Tento rozdiel medzi rokmi 2017 až 2021 dokonca významne vzrástol. Úverové obmedzenia v tomto období zohrávali dôležitejšiu úlohu pre nízkopríjmové domácnosti.

"Domácnosti, ktorým banka na základe úverového obmedzenia neumožnila využiť priaznivé podmienky financovania nehnuteľnosti, boli výrazne menej šťastné ako všetky iné domácnosti, dokonca aj ako tie, čo boli úverovo obmedzené v menej priaznivom období pred rokom 2017," priblížili analytici s tým, že menšiu, ale stále významnú úlohu v pocite šťastia zohrávajú úverové obmedzenia aj u vyššie príjmových domácností.

Ak sa už domácnosti zadlžia, mali by byť schopné splácať svoje záväzky. Jedným z najsledovanejších v tejto oblasti je ukazovateľ podielu všetkých splátok k príjmu (Debt service to income, DSTI). "Zdá sa, že vyššia intenzita splácania záväzkov voči disponibilnému príjmu (očisteného o životné minimum) súvisí s nižším vnímaným šťastím, a to dokonca aj po zohľadnení iných relevantných determinantov šťastia ako úroveň úspor, vek, rodinný stav," konštatovali ekonómovia.