Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,4 %, pri teple a ochladzovaní 19,5 % a v doprave 8,8 %.
Autor TASR
Bratislava 2. februára (TASR) - Podiel energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na Slovensku stagnuje nad úrovňou 17 %. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, s využitím údajov Eurostatu, ktoré v závere januára úrad zverejnil o podieloch OZE v jednotlivých ekonomikách EÚ za rok 2021.
Priblížila, že v SR bol v roku 2021 podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 % a 17,3 % je zlepšenie ukazovateľa podľa nej iba nepatrné. Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,4 %, pri teple a ochladzovaní 19,5 % a v doprave 8,8 %.
Sadovská poznamenala, že v roku 2021 podľa údajov Štatistického úradu SR, predstavovala v SR hrubá výroba elektriny z OZE 7241 gigawatthodiny (GWh). Najväčším podielom (62,9 %), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 18,3 %. Fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,3 %, bioplyny 6,7 %. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,8 %.
Spresnila, že hrubá výroba tepla z OZE v roku 2021 predstavovala 7521 terajoulov (TJ). Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,9 %, nasledovali bioplyny s podielom 9,9 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu malo 3,3-percentný podiel, geotermálne výhrevne 1,8 %.
Vhodnou možnosťou zvýšenia podielu OZE na celkovom energetickom mixe môže byť podľa analytičky aj geotermálna energia. Tento druh OZE sa vyznačuje minimálnymi prevádzkovými nákladmi a je ohľaduplný k životnému prostrediu. Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5538 tepelných MW, pričom dnes sa z neho využíva len asi 2 %.
Spresnila, že krajinou s najvyšším podielom OZE na úrovni 62,6 % je Švédsko. Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali vo Fínsku a v Lotyšsku. Medzi krajinami s vysokým podielom (36,4 %) je aj Rakúsko, kde dominuje využívanie OZE najmä pri výrobe elektriny s najvyšším podielom v EÚ (76,2 %).
Naopak, podiel OZE pod 15 % malo v roku 2021 podľa údajov Eurostatu šesť ekonomík EÚ, vrátane susedného Maďarska (14,1 %). Únia ako celok dosiahla v roku 2021 podiel na úrovni 21,8 %.
Pripomenula, že pre rok 2020 mala EÚ, rovnako ako aj každá krajina, stanovený svoj cieľ pre podiel energie z OZE. V prípade EÚ išlo o 20 %, v jednotlivých krajinách sa pohyboval v rozpätí 10 až 49 %. Únii, aj jednotlivým ekonomikám (s výnimkou Francúzska), sa podľa nej tieto ciele podarilo naplniť.
Dodala, že takýto stav aj vzhľadom na aktuálny problém s dostupnosťou tradičných energetických surovín (plyn, ropa, uhlie) nestačí. Európska komisia preto navrhla zmenu cieľa EÚ pre rok 2030, a to z pôvodných 32 % až na 45 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.
Priblížila, že v SR bol v roku 2021 podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 % a 17,3 % je zlepšenie ukazovateľa podľa nej iba nepatrné. Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,4 %, pri teple a ochladzovaní 19,5 % a v doprave 8,8 %.
Sadovská poznamenala, že v roku 2021 podľa údajov Štatistického úradu SR, predstavovala v SR hrubá výroba elektriny z OZE 7241 gigawatthodiny (GWh). Najväčším podielom (62,9 %), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 18,3 %. Fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,3 %, bioplyny 6,7 %. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,8 %.
Spresnila, že hrubá výroba tepla z OZE v roku 2021 predstavovala 7521 terajoulov (TJ). Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,9 %, nasledovali bioplyny s podielom 9,9 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu malo 3,3-percentný podiel, geotermálne výhrevne 1,8 %.
Vhodnou možnosťou zvýšenia podielu OZE na celkovom energetickom mixe môže byť podľa analytičky aj geotermálna energia. Tento druh OZE sa vyznačuje minimálnymi prevádzkovými nákladmi a je ohľaduplný k životnému prostrediu. Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5538 tepelných MW, pričom dnes sa z neho využíva len asi 2 %.
Spresnila, že krajinou s najvyšším podielom OZE na úrovni 62,6 % je Švédsko. Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali vo Fínsku a v Lotyšsku. Medzi krajinami s vysokým podielom (36,4 %) je aj Rakúsko, kde dominuje využívanie OZE najmä pri výrobe elektriny s najvyšším podielom v EÚ (76,2 %).
Naopak, podiel OZE pod 15 % malo v roku 2021 podľa údajov Eurostatu šesť ekonomík EÚ, vrátane susedného Maďarska (14,1 %). Únia ako celok dosiahla v roku 2021 podiel na úrovni 21,8 %.
Pripomenula, že pre rok 2020 mala EÚ, rovnako ako aj každá krajina, stanovený svoj cieľ pre podiel energie z OZE. V prípade EÚ išlo o 20 %, v jednotlivých krajinách sa pohyboval v rozpätí 10 až 49 %. Únii, aj jednotlivým ekonomikám (s výnimkou Francúzska), sa podľa nej tieto ciele podarilo naplniť.
Dodala, že takýto stav aj vzhľadom na aktuálny problém s dostupnosťou tradičných energetických surovín (plyn, ropa, uhlie) nestačí. Európska komisia preto navrhla zmenu cieľa EÚ pre rok 2030, a to z pôvodných 32 % až na 45 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.
