Od roku 2019 je sektor cestovného ruchu na Slovensku podporovaný cez rekreačné poukazy a zníženú 10 % daň z pridanej hodnoty (DPH) na ubytovacie služby.
Autor TASR
Bratislava 23. septembra (TASR) - Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu, pokiaľ je zamestnaný v spoločnosti, ktorá má viac ako 50 zamestnancov. Platí pritom 45 % oprávnených nákladov, teda 225 eur z maximálnej možnej sumy stanovenej na 500 eur. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení však upozornila na to, že pre zamestnávateľov je to komplikácia, pretože sa neberie ohľad na finančnú situáciu podniku. Napriek tomu väčšina politických strán neplánuje rekreačné poukazy zrušiť.
SNS, ktorá stála pri ich zavedení, by legislatívu v oblasti rekreačných poukazov nerušila, práve naopak, chcela by ju rozšíriť či už povinne pre širší okruh zamestnancov alebo tak, aby mohli zamestnanci rekreačné poukazy darovať aj svojim rodičom. "Formou rekreačného poukazu zamestnanec dostáva aj vyššiu odmenu, keďže tieto nepodliehajú daniam a odvodom. Zároveň sa nimi výrazne podporuje zachovanie a rozvoj slovenského cestovného ruchu," vyjadrili sa národniari.
Hnutie Demokrati by po dohode sociálnych partnerov navrhlo, aby bol príspevok na rekreáciu dobrovoľný tak, ako to je v súčasnosti v prípade menších zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ príspevok na rekreáciu dobrovoľne poskytne, suma na strane zamestnanca oslobodená od dane by sa podľa Demokratov mala zvýšiť na 500 eur ročne.
"Cestovný ruch má potenciál byť dôležitým prvkom ekonomického rozvoja väčšiny slovenských regiónov a rekreačné poukazy považujeme za jeden z významných nástrojov jeho podpory s krátkodobým efektom, keďže obyvatelia nechajú peniaze doma, nie v zahraničí, ako aj s dlhodobým efektom - vytvárajú spotrebiteľské návyky v posilňovaní motivácie tráviť dovolenku doma," vyjadrilo sa KDH s tým, že legislatívu v oblasti rekreačných poukazov by nemenilo.
Zmeny v tejto oblasti nemá vo svojom programe ani Progresívne Slovensko. "Zároveň však vnímame výhrady, že ich efektivita v podpore cestovného ruchu je otázna. Ak dostaneme príležitosť, budeme hľadať možnosti zefektívnenia nástrojov na podporu cestovného ruchu," uviedla Alena Kuišová z komunikačného oddelenia PS.
Podobne ako PS sa k téme rekreačných poukazov postavilo aj hnutie Republika. Rekreačné poukazy sú podľa Republiky zaujímavou myšlienkou, no ich vplyv na rozvoj domáceho cestovného ruchu preukázaný zatiaľ nebol. "Problematické je, že sú obligatórne a zamestnávateľov zaťažujú dodatočnými nákladmi, pričom štát na uvedenej schéme neparticipuje. Hnutie Republika nebude vo všeobecnosti proti akýmkoľvek benefitom pre zamestnancov, ale tie musia byť dobrovoľné a dohodnuté v kolektívnej alebo obdobnej zmluve," uviedlo hnutie.
Z prieskumu verejnej mienky pre agentúru MAXIN'S Group, ktorého výsledky boli odprezentované v júni, vyplynulo, že na dovolenku chce rekreačné poukazy využiť 31 % respondentov. Príspevok vo výške 257 eur nebol dostatočný pre 15 % opýtaných. Ďalších 13 % sa vyjadrilo, že je obmedzujúce, že sa poukaz dá využiť len na Slovensku.
Od roku 2019 je sektor cestovného ruchu na Slovensku podporovaný cez rekreačné poukazy a zníženú 10 % daň z pridanej hodnoty (DPH) na ubytovacie služby.
SNS, ktorá stála pri ich zavedení, by legislatívu v oblasti rekreačných poukazov nerušila, práve naopak, chcela by ju rozšíriť či už povinne pre širší okruh zamestnancov alebo tak, aby mohli zamestnanci rekreačné poukazy darovať aj svojim rodičom. "Formou rekreačného poukazu zamestnanec dostáva aj vyššiu odmenu, keďže tieto nepodliehajú daniam a odvodom. Zároveň sa nimi výrazne podporuje zachovanie a rozvoj slovenského cestovného ruchu," vyjadrili sa národniari.
Hnutie Demokrati by po dohode sociálnych partnerov navrhlo, aby bol príspevok na rekreáciu dobrovoľný tak, ako to je v súčasnosti v prípade menších zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ príspevok na rekreáciu dobrovoľne poskytne, suma na strane zamestnanca oslobodená od dane by sa podľa Demokratov mala zvýšiť na 500 eur ročne.
"Cestovný ruch má potenciál byť dôležitým prvkom ekonomického rozvoja väčšiny slovenských regiónov a rekreačné poukazy považujeme za jeden z významných nástrojov jeho podpory s krátkodobým efektom, keďže obyvatelia nechajú peniaze doma, nie v zahraničí, ako aj s dlhodobým efektom - vytvárajú spotrebiteľské návyky v posilňovaní motivácie tráviť dovolenku doma," vyjadrilo sa KDH s tým, že legislatívu v oblasti rekreačných poukazov by nemenilo.
Zmeny v tejto oblasti nemá vo svojom programe ani Progresívne Slovensko. "Zároveň však vnímame výhrady, že ich efektivita v podpore cestovného ruchu je otázna. Ak dostaneme príležitosť, budeme hľadať možnosti zefektívnenia nástrojov na podporu cestovného ruchu," uviedla Alena Kuišová z komunikačného oddelenia PS.
Podobne ako PS sa k téme rekreačných poukazov postavilo aj hnutie Republika. Rekreačné poukazy sú podľa Republiky zaujímavou myšlienkou, no ich vplyv na rozvoj domáceho cestovného ruchu preukázaný zatiaľ nebol. "Problematické je, že sú obligatórne a zamestnávateľov zaťažujú dodatočnými nákladmi, pričom štát na uvedenej schéme neparticipuje. Hnutie Republika nebude vo všeobecnosti proti akýmkoľvek benefitom pre zamestnancov, ale tie musia byť dobrovoľné a dohodnuté v kolektívnej alebo obdobnej zmluve," uviedlo hnutie.
Z prieskumu verejnej mienky pre agentúru MAXIN'S Group, ktorého výsledky boli odprezentované v júni, vyplynulo, že na dovolenku chce rekreačné poukazy využiť 31 % respondentov. Príspevok vo výške 257 eur nebol dostatočný pre 15 % opýtaných. Ďalších 13 % sa vyjadrilo, že je obmedzujúce, že sa poukaz dá využiť len na Slovensku.
Od roku 2019 je sektor cestovného ruchu na Slovensku podporovaný cez rekreačné poukazy a zníženú 10 % daň z pridanej hodnoty (DPH) na ubytovacie služby.