Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozdiel v bohatstve jednotlivých miest a regiónov ovplyvňujú mnohé faktory, ako napríklad počet sídiel nadnárodných spoločností.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) – Praha je po Luxembursku a južnej časti Írska tretím najbohatším regiónom Európskej únie. Hlavné mesto našich západných susedov zároveň bohatne oveľa rýchlejšie ako Bratislava, ktorá bola v tomto porovnaní v roku 2013 štvrtá pred vtedy šiestou Prahou, no najnovšie sa prepadla na 13. priečku EÚ. Uviedol to hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda na základe aktuálnych údajov Eurostatu.
Praha sa na treťom mieste pri porovnaní hrubého domáceho produktu (HDP) vyjadreného v štandarde kúpnej sily ocitla historicky po prvý raz. Doposiaľ ju na ďalšie priečky odsúvalo centrum Londýna, no britská metropola sa po brexite v štatistikách neuvádza. Lepšie ako Praha s 205 % priemeru EÚ na tom bolo Luxembursko s 260 % priemeru EÚ a juh Írska s 240 % priemeru EÚ.
Kľúčový dôvod poklesu Bratislavy voči Prahe je podľa Kovandu ten, že príliv priamych zahraničných investícií na Slovensko je v posledných rokoch znateľne slabší ako do Česka. "V rokoch 2009 až 2019 bol priemerne 2,5 % HDP ročne, pričom do Česka to bolo 3,6 %," spresnil Kovanda. Analytik zároveň pripomenul, že v rokoch 2001 až 2008 to bolo pre obe krajiny zhodne po 6,4 %. "Zaujímavé teda je, že príliv zahraničných investícií na Slovensko po prijatí eura v roku 2009 spomalil v porovnaní s prílivom investícií do Česka, ktoré euro neprijalo," uviedol Kovanda. Bratislava sa k 200 % HDP priemeru EÚ najviac priblížila v roku 2013, odvtedy v tomto porovnaní klesla približne na 160 % v roku 2019.
Rozdiel v bohatstve jednotlivých miest a regiónov ovplyvňujú mnohé faktory, ako napríklad počet sídiel nadnárodných spoločností. Štatistický úrad EÚ vysvetľoval prudký nárast írskeho HDP v roku 2015 práve dôsledkom globalizácie a presunom nadnárodných spoločností typu Apple. Ich prítomnosť v južnej časti Írska má zásadný podiel na tom, že od roku 2015 je to druhý až tretí najbohatší región EÚ.
Príklad Írska však podľa Kovandu tiež ilustruje, že vysoký HDP na obyvateľa nemusí mať tesnú väzbu na životnú úroveň obyvateľov daného regiónu, a to ani v prepočte podľa kúpnej sily. "HDP totiž zachytáva bohatstvo, ktoré sa danom území vyrobí, nehovorí však už, koľko z tejto vytvorenej hodnoty v regióne tiež zostáva, a už vôbec nie, ako je táto hodnota rozdelená medzi obyvateľov," pripomenul analytik.
Praha sa na treťom mieste pri porovnaní hrubého domáceho produktu (HDP) vyjadreného v štandarde kúpnej sily ocitla historicky po prvý raz. Doposiaľ ju na ďalšie priečky odsúvalo centrum Londýna, no britská metropola sa po brexite v štatistikách neuvádza. Lepšie ako Praha s 205 % priemeru EÚ na tom bolo Luxembursko s 260 % priemeru EÚ a juh Írska s 240 % priemeru EÚ.
Kľúčový dôvod poklesu Bratislavy voči Prahe je podľa Kovandu ten, že príliv priamych zahraničných investícií na Slovensko je v posledných rokoch znateľne slabší ako do Česka. "V rokoch 2009 až 2019 bol priemerne 2,5 % HDP ročne, pričom do Česka to bolo 3,6 %," spresnil Kovanda. Analytik zároveň pripomenul, že v rokoch 2001 až 2008 to bolo pre obe krajiny zhodne po 6,4 %. "Zaujímavé teda je, že príliv zahraničných investícií na Slovensko po prijatí eura v roku 2009 spomalil v porovnaní s prílivom investícií do Česka, ktoré euro neprijalo," uviedol Kovanda. Bratislava sa k 200 % HDP priemeru EÚ najviac priblížila v roku 2013, odvtedy v tomto porovnaní klesla približne na 160 % v roku 2019.
Rozdiel v bohatstve jednotlivých miest a regiónov ovplyvňujú mnohé faktory, ako napríklad počet sídiel nadnárodných spoločností. Štatistický úrad EÚ vysvetľoval prudký nárast írskeho HDP v roku 2015 práve dôsledkom globalizácie a presunom nadnárodných spoločností typu Apple. Ich prítomnosť v južnej časti Írska má zásadný podiel na tom, že od roku 2015 je to druhý až tretí najbohatší región EÚ.
Príklad Írska však podľa Kovandu tiež ilustruje, že vysoký HDP na obyvateľa nemusí mať tesnú väzbu na životnú úroveň obyvateľov daného regiónu, a to ani v prepočte podľa kúpnej sily. "HDP totiž zachytáva bohatstvo, ktoré sa danom území vyrobí, nehovorí však už, koľko z tejto vytvorenej hodnoty v regióne tiež zostáva, a už vôbec nie, ako je táto hodnota rozdelená medzi obyvateľov," pripomenul analytik.
