Bratislava 13. februára (TASR) - Tradičnými zdrojmi rastu slovenskej ekonomiky boli v uplynulých 30 rokoch najmä kvalitná a zároveň lacná pracovná sila, strategická poloha v strede Európy a relatívne lacný prístup k energetickým komoditám. Približovanie k priemeru EÚ sa však postupne zastavilo a tradičné zdroje rastu začínajú byť z veľkej časti vyčerpané. Zásadnú výzvu predstavuje demografický vývoj. Slovensko pritom potrebuje kompetentných pracovníkov pre budúci ekonomický rast založený na inováciách, zhodnotil v aktuálnom komentári makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Upozornil, že do desiatich rokov v SR ubudne vo vekovej kategórií 18 až 64 rokov približne 200.000 ľudí, čo bude mať výrazný vplyv na pracovný trh. "Chýbajúci pracovníci a absencia talentov bude náš ekonomický rast prirodzene limitovať. Budúci rast našej ekonomiky by mal byť založený na inováciách a znalostiach, pretože podľa štúdie sú práve tie zodpovedné za 45 % ekonomického rastu. Kompetentný ľudský kapitál a jeho vhodná alokácia sa podieľajú na raste ďalšími 30 %," vyčíslil Kočiš.

Primárnym zdrojom kvalifikovaných ľudí pre výskum a vývoj by mali byť študenti vysokých škôl a univerzít. Tých máme podľa analytika dostatok, no v kvalite vysokých škôl v porovnaní so susedmi zatiaľ zaostávame. Kým podľa rebríčka QS World University Rankings nie je v prvej päťstovke žiadna slovenská univerzita, Česi majú v hodnotení tri a Poliaci dve univerzity. Dve univerzity vo Viedni sú dokonca v prvej dvestovke rebríčka, priblížil Kočiš.

Ak mladí zo Slovenska odídu študovať do zahraničia, často im chýba motivácia vrátiť sa späť. Podľa dát OECD žije takmer 10 % slovenskej populácie v zahraničí, približne polovica z nich v inej členskej krajine EÚ. Najviac v Česku (100.000), následne v Nemecku (57.000) a Rakúsku (47.000), vyplýva zo štatistík Eurostatu.

"Potenciál vysoko kvalifikovaných pracovníkov by sme mohli hľadať aj v iných členských štátoch. Slovensko však nepatrí medzi migračne zaujímavé krajiny. Iba 0,7 % našej populácie tvoria občania iných členských krajín, pričom najväčšiu skupinu tvoria Česi," uviedol Kočiš. Občania krajín mimo EÚ tvoria iba 0,4 % slovenskej populácie. Na druhej strane, v susednom Rakúsku žije viac ako 18 % populácie s iným ako rakúskym občianstvom. V dynamicky sa rozvíjajúcom Estónsku je to 15 %, doplnil analytik.

Potrebné znalosti a skúsenosti by podľa neho mohli do krajiny priniesť aj vysokokvalifikovaní odborníci z tretích krajín. Pre takýchto ľudí existuje v rámci EÚ tzv. modrá karta. Základnou podmienkou na jej získanie je vyššia odborná kvalifikácia v podobe vysokoškolského vzdelania. Podľa Eurostatu sme však aj v tomto ukazovateli skoro na konci rebríčka.

V roku 2022 udelilo Slovensko 14 modrých kariet, čo predstavuje 2,6 vydaných povolení na milión obyvateľov, vyčíslil Kočiš. Pre porovnanie, susedné Česko vydalo v rovnakom čase 636 modrých kariet (60,5 na milión obyvateľov) a Poľsko takmer 5000 kariet (130 na milión obyvateľov). Absolútnym rekordérom v EÚ je Nemecko, ktoré zo všetkých udelených modrých kariet (82.000 v roku 2022) poskytlo až 77 %, čo vychádza 760 na milión obyvateľov.

"Na potreby trhu práce by sme mali vedieť pružne reagovať dostatkom správne vzdelaných a skúsených ľudí, ktorí budú vedieť operatívne prispôsobovať a zlepšovať svoje schopnosti podľa aktuálnej potreby. Iba tak dokážeme udržať náš ekonomický stroj v prevádzke," zdôraznil Kočiš. Dobré vzdelanie, kvalitné školy a vedecké inštitúcie podporia podľa neho vznik inovatívnejších foriem podnikania, čo vytvára prísľub trvalo udržateľnej prosperity krajiny. "V neposlednom rad potrebujeme zvyšovať mobilitu na trhu práce a zároveň zjednodušiť a zefektívniť byrokratické procesy pre umiestnenie talentovaných pracovníkov z tretích krajín," dodal analytik.