Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tá zohráva najvýznamnejšiu úlohu pre takmer 70 % ľudí, ktorí sa na základe toho rozhodujú, či a akú rybu vložia do svojho nákupného košíka.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) – Pre Slovákov je pri nákupe rýb najdôležitejšia cena. Tá zohráva najvýznamnejšiu úlohu pre takmer 70 % ľudí, ktorí sa na základe toho rozhodujú, či a akú rybu vložia do svojho nákupného košíka. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky urobenej na základe prieskumu Eurobarometer.
"Pre viac než polovicu Slovákov je dôležité to, ako ryby vyzerajú a či sú čerstvé," doplnila analytička banky Lucia Dovalová. Pôvod produktu zaujíma podľa jej slov 33 % ľudí, rýchlosť a ľahkosť prípravy 21 % opýtaných a značka kvality 11 % Slovákov.
Viac ako sedem z desiatich Slovákov by pritom rado videlo na etiketách rýb a produktov z nich dátum výlovu, respektíve výroby. "Krajina výlovu je podstatná pre viac ako štvrtinu slovenských konzumentov rýb," priblížila analytička. Informácie o rybároch či rybárskych farmách sú zase podstatné pre 16 % ľudí.
Medzi hlavné dôvody, ktoré Slovákov vedú k nákupu a konzumácii rýb patrí to, že sú zdravé, čo si myslí 78 % ľudí a že dobre chutia, čo vyzdvihlo 50 % opýtaných. "Nezanedbateľná časť Slovákov uvádza ako dôvod aj to, že sú ľahko stráviteľné, že obsahujú málo tuku a pätina ľudí ich má v obľube preto, že sú ľahké a rýchle na prípravu," vymenovala Dovalová.
Naopak, najčastejšie sa vyskytujúca príčina nekonzumovania rýb je ich chuť, vôňa a vzhľad, čo uviedlo 70 % Slovákov, ktorí ryby nejedia. "To je podstatne viac ako európsky priemer," konštatovala analytička. Približne štvrtina ľudí ako dôvod nejedenia rýb uviedla to, že vôbec nie je zvyknutá ich jesť. Pre pätinu je zase dôvodom, ktorý ich odrádza od kúpy rýb, ich príliš vysoká cena.
Minimálne raz za mesiac má pritom na tanieri ryby len každý druhý Slovák, čo podľa analytičky radí Slovensko na spodok európskeho rebríčka. "Je to však porovnateľné percento konzumentov ako u susedov v Česku či v Rakúsku, ale oveľa vyššie ako v Maďarsku, kde rybám holduje iba štvrtina obyvateľstva," dodala Dovalová. To je zároveň aj najmenej z celej európskej dvadsaťosmičky. Naopak, až deväť z desiatich Španielov a Švédov si aspoň raz za mesiac pochutnáva na rybe.
"Pre viac než polovicu Slovákov je dôležité to, ako ryby vyzerajú a či sú čerstvé," doplnila analytička banky Lucia Dovalová. Pôvod produktu zaujíma podľa jej slov 33 % ľudí, rýchlosť a ľahkosť prípravy 21 % opýtaných a značka kvality 11 % Slovákov.
Viac ako sedem z desiatich Slovákov by pritom rado videlo na etiketách rýb a produktov z nich dátum výlovu, respektíve výroby. "Krajina výlovu je podstatná pre viac ako štvrtinu slovenských konzumentov rýb," priblížila analytička. Informácie o rybároch či rybárskych farmách sú zase podstatné pre 16 % ľudí.
Medzi hlavné dôvody, ktoré Slovákov vedú k nákupu a konzumácii rýb patrí to, že sú zdravé, čo si myslí 78 % ľudí a že dobre chutia, čo vyzdvihlo 50 % opýtaných. "Nezanedbateľná časť Slovákov uvádza ako dôvod aj to, že sú ľahko stráviteľné, že obsahujú málo tuku a pätina ľudí ich má v obľube preto, že sú ľahké a rýchle na prípravu," vymenovala Dovalová.
Naopak, najčastejšie sa vyskytujúca príčina nekonzumovania rýb je ich chuť, vôňa a vzhľad, čo uviedlo 70 % Slovákov, ktorí ryby nejedia. "To je podstatne viac ako európsky priemer," konštatovala analytička. Približne štvrtina ľudí ako dôvod nejedenia rýb uviedla to, že vôbec nie je zvyknutá ich jesť. Pre pätinu je zase dôvodom, ktorý ich odrádza od kúpy rýb, ich príliš vysoká cena.
Minimálne raz za mesiac má pritom na tanieri ryby len každý druhý Slovák, čo podľa analytičky radí Slovensko na spodok európskeho rebríčka. "Je to však porovnateľné percento konzumentov ako u susedov v Česku či v Rakúsku, ale oveľa vyššie ako v Maďarsku, kde rybám holduje iba štvrtina obyvateľstva," dodala Dovalová. To je zároveň aj najmenej z celej európskej dvadsaťosmičky. Naopak, až deväť z desiatich Španielov a Švédov si aspoň raz za mesiac pochutnáva na rybe.
