Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zbytočné míňanie má za následok aj to, že domácnosti nemajú finančné rezervy.
Autor TASR
Bratislava 13. augusta (TASR) - Priemerný Slovák minie ročne 2300 eur na zbytočnosti, a to len pri potravinách. Často ide o potraviny mimo nákupný zoznam, ktoré ľudia nestihnú skonzumovať a vyhadzujú ich. Upozornila na to analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková odvolávajúc sa na dáta Eurostatu. Vlaňajší lockdown spôsobil, že Slováci míňajú na zbytočnosti o 65 eur viac než predtým. Analytička vyčíslila, že až 40 % z toho, čo ľudia nakúpia následne vyhadzujú.
Spôsobov, ako lepšie fungovať s mesačným rozpočtom domácnosti a vyhnúť sa míňaniu na zbytočnosti v obchodoch, je pritom podľa analytičky niekoľko. "Až dve tretiny Slovákov podliehajú v obchodoch tzv. spontánnym nákupom, kde napríklad v potravinách okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú spotrebiteľov reklamou či obalom," vysvetlila Buchláková.
Odporúča vždy mať nákupný zoznam a vyhnúť sa impulzívnym nákupom napríklad pri veciach, ktoré človek použije len raz a potom v domácnosti len zaberajú miesto.
Zbytočné míňanie má potom za následok aj to, že domácnosti nemajú finančné rezervy. Aj preto mnohí Slováci podľa Buchlákovej siahli počas koronakrízy po krátkodobých pôžičkách. "Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii," dodala analytička.
"Koronakríza však priniesla aj nový trend. A to, že spotrebitelia už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Dôležitejšia je v súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť pri nakupovaní," podotkla Buchláková s tým, že Slováci v rámci potravín najčastejšie nakupujú trvanlivé potraviny, ako sú ryža, cestoviny či konzervy. Dominujú aj pekárenské a mliečne výrobky, najmenej nakupujú ovocie a zeleninu.
V tomto kontexte vyzdvihla aj rozmach on-line nákupov, ktoré pre ľudí počas pandémie predstavuje istotu, keďže v kamenných obchodoch je väčšie riziko nákazy novým koronavírusom. "Novodobým fenoménom je kúpa potravín on-line, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Kým v roku 2019 nakupovalo cez internet potraviny len zhruba 23,5 % Slovákov, podľa aktuálnych štatistík Eurostatu ich bolo za vlaňajšok viac ako 37 %. Priemerná cena jedného nákupu je 45 eur," zhrnula Buchláková.
Spôsobov, ako lepšie fungovať s mesačným rozpočtom domácnosti a vyhnúť sa míňaniu na zbytočnosti v obchodoch, je pritom podľa analytičky niekoľko. "Až dve tretiny Slovákov podliehajú v obchodoch tzv. spontánnym nákupom, kde napríklad v potravinách okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú spotrebiteľov reklamou či obalom," vysvetlila Buchláková.
Odporúča vždy mať nákupný zoznam a vyhnúť sa impulzívnym nákupom napríklad pri veciach, ktoré človek použije len raz a potom v domácnosti len zaberajú miesto.
Zbytočné míňanie má potom za následok aj to, že domácnosti nemajú finančné rezervy. Aj preto mnohí Slováci podľa Buchlákovej siahli počas koronakrízy po krátkodobých pôžičkách. "Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii," dodala analytička.
"Koronakríza však priniesla aj nový trend. A to, že spotrebitelia už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Dôležitejšia je v súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť pri nakupovaní," podotkla Buchláková s tým, že Slováci v rámci potravín najčastejšie nakupujú trvanlivé potraviny, ako sú ryža, cestoviny či konzervy. Dominujú aj pekárenské a mliečne výrobky, najmenej nakupujú ovocie a zeleninu.
V tomto kontexte vyzdvihla aj rozmach on-line nákupov, ktoré pre ľudí počas pandémie predstavuje istotu, keďže v kamenných obchodoch je väčšie riziko nákazy novým koronavírusom. "Novodobým fenoménom je kúpa potravín on-line, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Kým v roku 2019 nakupovalo cez internet potraviny len zhruba 23,5 % Slovákov, podľa aktuálnych štatistík Eurostatu ich bolo za vlaňajšok viac ako 37 %. Priemerná cena jedného nákupu je 45 eur," zhrnula Buchláková.
