Vyplýva to z analýzy spoločnosti Coface, ktorá sa zaoberá poistením pohľadávok a manažovaním úverového rizika firiem.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Stabilitu eurozóny a jej rast môžu v tomto roku ohrozovať viaceré faktory. Okrem inflácie medzi ne patria najmä politické riziká, spojené s voľbami v niektorých členských štátoch. Problémy môžu eurozóne spôsobiť aj „tvrdý“ brexit, možnosť grexitu, krehkosť bankového sektora v Taliansku a Portugalsku a obchodný protekcionizmus zo strany USA. Európa sa navyše musí vyrovnať aj s utečeneckou krízou a hrozbou terorizmu. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Coface, ktorá sa zaoberá poistením pohľadávok a manažovaním úverového rizika firiem.
Podľa jej údajov hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska vzrástol vo 4. kvartáli 2016 na 0,4 % z 0,2 % v 3. štvrťroku. Spotreba domácností stúpla o 0,6 %, kým v 3. štvrťroku to bolo len 0,1 %. "Medzikvartálne o 0,8 % sa zvýšila aj tvorba kapitálu, za ktorou sú najmä vyššie investície domácností a výrobných spoločností. V Nemecku dosiahol rast v závere vlaňajška 0,4 % HDP. Výrazne sa na tom podieľali zvýšené výdavky vládneho sektora, ako aj tvorba kapitálu predovšetkým v stavebníctve a spotreba domácností," konštatuje ekonómka Coface Kathia Terzi.
Nový predbežný odhad rastu ekonomík v analýze naznačuje, že v závere roka 2016 sa darilo najmä Belgicku, Nemecku, Francúzsku a Rakúsku, Lotyšsku a Litve. Stabilne sa vyvíjajúca španielska ekonomika kontrastuje s miernym spomalením v Taliansku a Portugalsku a nečakaným prepadom v Grécku. Celkový rast HDP eurozóny za rok 2016 v priemere na úrovni 1,7 % vysvetľuje Coface niekoľkými dôvodmi. "Po prvé, euro je stále pomerne slabé, čo má blahodarné účinky na obchod. Po druhé, menová politika ECB je naďalej veľmi uvoľnená, pričom kvantitatívne uvoľňovanie by malo pokračovať do decembra 2017. Aj európske burzy odviedli vlani dobrú prácu, keď sa dôvera v trhy obnovila," vysvetľuje Terzi. Podľa analýzy sa zvýšila aj tvorba pracovných miest, a to najrýchlejšie od februára 2008.
Coface vidí niekoľko rizík, ktoré ohrozujú dobre naštartovanú eurozónu. „Inflácia je na vzostupe. Ceny ropy sa pomaly zotavujú z nízkych úrovní za ostatné dva roky. Inflácia si pravdepodobne udrží rastový trend aj v budúcnosti,“ hovorí Terzi. Analýza očakáva jej rast z 0,2 % v roku 2016 na 1,7 % v roku 2017, čo je pod hranicou 2 %, stanovenou Európskou centrálnou bankou. Jadrová inflácia rastie pomalšie, v januári dosiahla 0,9 %. Rastúca inflácia môže podľa ekonómky Coface narušiť ziskové marže podnikov a nedá sa predpokladať ani výraznejší rast reálnych miezd, to môže ovplyvniť spotrebu domácností.
Politické riziká zostávajú podľa analýzy horúcou témou nadchádzajúcich mesiacov. Populistické strany ako francúzsky Národný Front, nemecká AFD, holandská PPV či talianske Hnutie piatich hviezd by mohli bodovať a vylúčené nie je ani ich víťazstvo. "Takáto neistota však zo strany investorov spúšťa prístup 'počkáme a uvidíme'. Ovplyvňuje aj dôveru, o čom svedčí nedávne zníženie ZEW indexu a zvýšenie štátnych výnosov v eurozóne," upozorňuje Terzi. Súčasne je podľa nej ťažké predvídať správanie finančných trhov, ktoré nedostatočne reagovali na voľby v USA či referendum v Taliansku.
Coface poukazuje aj na ďalšie riziká pre vývoj v eurozóne. Považuje za ne „tvrdý“ brexit, možnosť odchodu Grécka aj zaťaženie portugalských a talianskych bánk vysokým podielom nesplatených úverov. Podľa Terzi sú hrozbami aj americký obchodný protekcionizmus, utečenecká kríza a teroristické útoky.
Podľa jej údajov hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska vzrástol vo 4. kvartáli 2016 na 0,4 % z 0,2 % v 3. štvrťroku. Spotreba domácností stúpla o 0,6 %, kým v 3. štvrťroku to bolo len 0,1 %. "Medzikvartálne o 0,8 % sa zvýšila aj tvorba kapitálu, za ktorou sú najmä vyššie investície domácností a výrobných spoločností. V Nemecku dosiahol rast v závere vlaňajška 0,4 % HDP. Výrazne sa na tom podieľali zvýšené výdavky vládneho sektora, ako aj tvorba kapitálu predovšetkým v stavebníctve a spotreba domácností," konštatuje ekonómka Coface Kathia Terzi.
Nový predbežný odhad rastu ekonomík v analýze naznačuje, že v závere roka 2016 sa darilo najmä Belgicku, Nemecku, Francúzsku a Rakúsku, Lotyšsku a Litve. Stabilne sa vyvíjajúca španielska ekonomika kontrastuje s miernym spomalením v Taliansku a Portugalsku a nečakaným prepadom v Grécku. Celkový rast HDP eurozóny za rok 2016 v priemere na úrovni 1,7 % vysvetľuje Coface niekoľkými dôvodmi. "Po prvé, euro je stále pomerne slabé, čo má blahodarné účinky na obchod. Po druhé, menová politika ECB je naďalej veľmi uvoľnená, pričom kvantitatívne uvoľňovanie by malo pokračovať do decembra 2017. Aj európske burzy odviedli vlani dobrú prácu, keď sa dôvera v trhy obnovila," vysvetľuje Terzi. Podľa analýzy sa zvýšila aj tvorba pracovných miest, a to najrýchlejšie od februára 2008.
Coface vidí niekoľko rizík, ktoré ohrozujú dobre naštartovanú eurozónu. „Inflácia je na vzostupe. Ceny ropy sa pomaly zotavujú z nízkych úrovní za ostatné dva roky. Inflácia si pravdepodobne udrží rastový trend aj v budúcnosti,“ hovorí Terzi. Analýza očakáva jej rast z 0,2 % v roku 2016 na 1,7 % v roku 2017, čo je pod hranicou 2 %, stanovenou Európskou centrálnou bankou. Jadrová inflácia rastie pomalšie, v januári dosiahla 0,9 %. Rastúca inflácia môže podľa ekonómky Coface narušiť ziskové marže podnikov a nedá sa predpokladať ani výraznejší rast reálnych miezd, to môže ovplyvniť spotrebu domácností.
Politické riziká zostávajú podľa analýzy horúcou témou nadchádzajúcich mesiacov. Populistické strany ako francúzsky Národný Front, nemecká AFD, holandská PPV či talianske Hnutie piatich hviezd by mohli bodovať a vylúčené nie je ani ich víťazstvo. "Takáto neistota však zo strany investorov spúšťa prístup 'počkáme a uvidíme'. Ovplyvňuje aj dôveru, o čom svedčí nedávne zníženie ZEW indexu a zvýšenie štátnych výnosov v eurozóne," upozorňuje Terzi. Súčasne je podľa nej ťažké predvídať správanie finančných trhov, ktoré nedostatočne reagovali na voľby v USA či referendum v Taliansku.
Coface poukazuje aj na ďalšie riziká pre vývoj v eurozóne. Považuje za ne „tvrdý“ brexit, možnosť odchodu Grécka aj zaťaženie portugalských a talianskych bánk vysokým podielom nesplatených úverov. Podľa Terzi sú hrozbami aj americký obchodný protekcionizmus, utečenecká kríza a teroristické útoky.