Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami v Európskej únii (EÚ) boli Lotyšsko, Poľsko a Maďarsko, vyplýva z analýzy spoločnosti Coface.
Autor TASR
Bratislava 27. mája (TASR) – Najaktuálnejšie odhady rastu hrubého domáceho produktu (HDP) za 1. štvrťrok 2018 ukazujú, že všetky krajiny strednej a východnej Európy (SVE) vzrástli v ročnom vyjadrení o viac ako 3 %. Najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami v Európskej únii (EÚ) boli Lotyšsko, Poľsko a Maďarsko, vyplýva z analýzy spoločnosti Coface. Podľa ekonómov je však nepravdepodobné, že takýto vývoj bude pokračovať.
"Ostatný rok priniesol výrazné zrýchlenie rastu v strednej a východnej Európe. Priemerná miera rastu sa zvýšila z 2,9 % v roku 2016 na 4,5 % v roku 2017, vo veľkej miere vďaka silnému domácemu dopytu," skonštatoval ekonóm Coface Grzegorz Sielewicz. Spotrebu domácností zvýšil vývoj na trhu práce a rastúce mzdy, oživenie investícií do fixného kapitálu priniesol prílev nových prostriedkov z nového rozpočtu EÚ.
Je však nepravdepodobné, že takýto vývoj bude pokračovať. "Hospodárska aktivita v západnej Európe vyvrcholila už v januári 2018. Ukazovatele PMI, ktoré sú jedným z nástrojov umožňujúcich odhad vývoja priemyslu, dosiahli vysoké úrovne, dokonca v prípade Nemecka a eurozóny historicky najvyššie, a začali klesať," priblížil ekonóm. Vysoké využitie kapacít a nedostatok pracovných síl patria podľa Sielewicza medzi obmedzenia ponuky. Dôveru firiem v ďalšiu hospodársku expanziu znižuje aj silnejšie euro a hrozba globálnej obchodnej vojny.
Región SVE bol podľa ekonóma v 1. štvrťroku 2018 odolnejší ako západná Európa. "Ak sa však bude dopyt zo strany eurozóny ďalej oslabovať, bude to mať vplyv na ekonomickú expanziu krajín strednej a východnej Európy. Už v 1. štvrťroku 2018 sa Česká republika – najotvorenejšia a exportne orientovaná ekonomika – štvrťročne spomalila na 0,5 % (resp. medziročne 4,5 %)," upozornil Sielewicz.
Ako dodal, nedostatok pracovnej sily a rastúci mzdový tlak patria medzi dôvody, prečo rast v stredoeurópskom regióne nebude možné udržať, ak sa nezvýši produktivita. Rizikom je podľa neho najmä vývoj v západnej Európe, kam smeruje veľká časť vývozu. Pod tlakom budú najmä odvetvia ako automobilový a chemický priemysel či doprava, doplnil Sielewicz.
"Ostatný rok priniesol výrazné zrýchlenie rastu v strednej a východnej Európe. Priemerná miera rastu sa zvýšila z 2,9 % v roku 2016 na 4,5 % v roku 2017, vo veľkej miere vďaka silnému domácemu dopytu," skonštatoval ekonóm Coface Grzegorz Sielewicz. Spotrebu domácností zvýšil vývoj na trhu práce a rastúce mzdy, oživenie investícií do fixného kapitálu priniesol prílev nových prostriedkov z nového rozpočtu EÚ.
Je však nepravdepodobné, že takýto vývoj bude pokračovať. "Hospodárska aktivita v západnej Európe vyvrcholila už v januári 2018. Ukazovatele PMI, ktoré sú jedným z nástrojov umožňujúcich odhad vývoja priemyslu, dosiahli vysoké úrovne, dokonca v prípade Nemecka a eurozóny historicky najvyššie, a začali klesať," priblížil ekonóm. Vysoké využitie kapacít a nedostatok pracovných síl patria podľa Sielewicza medzi obmedzenia ponuky. Dôveru firiem v ďalšiu hospodársku expanziu znižuje aj silnejšie euro a hrozba globálnej obchodnej vojny.
Región SVE bol podľa ekonóma v 1. štvrťroku 2018 odolnejší ako západná Európa. "Ak sa však bude dopyt zo strany eurozóny ďalej oslabovať, bude to mať vplyv na ekonomickú expanziu krajín strednej a východnej Európy. Už v 1. štvrťroku 2018 sa Česká republika – najotvorenejšia a exportne orientovaná ekonomika – štvrťročne spomalila na 0,5 % (resp. medziročne 4,5 %)," upozornil Sielewicz.
Ako dodal, nedostatok pracovnej sily a rastúci mzdový tlak patria medzi dôvody, prečo rast v stredoeurópskom regióne nebude možné udržať, ak sa nezvýši produktivita. Rizikom je podľa neho najmä vývoj v západnej Európe, kam smeruje veľká časť vývozu. Pod tlakom budú najmä odvetvia ako automobilový a chemický priemysel či doprava, doplnil Sielewicz.
