Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za posledné roky sa ekonomika Rumunska posunula z pozície "chudobného príbuzného" výrazne vpred a vo viacerých rebríčkoch sa nachádza nad európskym priemerom.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Rumunsko už niekoľko rokov nie je na chvoste EÚ. Za posledné roky sa táto ekonomika posunula z pozície "chudobného príbuzného" výrazne vpred a vo viacerých rebríčkoch sa nachádza nad európskym priemerom. Napríklad v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa Rumunsko vlani už z krajín V4 predbehlo Maďarsko aj Slovensko. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
"HDP na obyvateľa, považovaný aj za jeden z ukazovateľov životnej úrovne krajiny, dosiahol v roku 2023 v Rumunsku hodnotu 78 % z priemeru EÚ (EÚ = 100 %). Pritom ešte v roku 2013 predstavovala úroveň ukazovateľa iba 55 %. Rumunsko sa tak hneď po Írsku za posledné desaťročie ekonomicky posunulo najvýraznejšie vpred. V porovnaní s krajinami V4 je aktuálne (v roku 2023) na tom síce stále horšie ako Česká republika (91 %) či Poľsko (80 %), ale na druhej strane Maďarsko (76 %) a Slovensko (73 %) sa mu podarilo predbehnúť," spresnila.
Rumunsko sa podľa Sadovskej zároveň môže pochváliť podpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 5,6 % (priemer EÚ na úrovni 6,0 %). V roku 2019, teda pred vypuknutím koronakrízy, predstavoval podiel nezamestnaných Rumunov a Rumuniek 4,9 %. Aj v tomto ukazovateli si analyzovaná krajina za posledných desať rokov polepšila, nakoľko v roku 2013 vykazovala mieru nezamestnanosti na úrovni 9,0 %. "V Rumunsku je aktuálne miera nezamestnanosti o niečo nižšia ako v SR," upozornila.
Poznamenala, že Rumunsko sa, rovnako ako aj iné európske ekonomiky, muselo počas uplynulých dvoch rokov popasovať s prudkým zdražovaním. V roku 2022 dosiahla harmonizovaná inflácia v tejto ekonomike úroveň 12,0 %, v roku 2023 hodnotu 9,7 %. Nárast cien bol síce rýchlejší v porovnaní s priemerom EÚ, ale oproti krajinám V4 (vrátane SR aj ČR) ceny tovarov a služieb rástli v priemere pomalšie.
"Verejný dlh Rumunska za poslednú dekádu vzrástol z úrovne 37,8 % HDP (v roku 2013) na 47,2 % HDP (v roku 2022). Aj naďalej ide o nižšiu úroveň v porovnaní s priemerom EÚ (83,5 % z HDP), ale aj v porovnaní s krajinami V4. Jedine Česká republika mala (v rámci krajín V4) nižší verejný dlh, a to na úrovni 44,2 %," dodala v analýze Sadovská.
"HDP na obyvateľa, považovaný aj za jeden z ukazovateľov životnej úrovne krajiny, dosiahol v roku 2023 v Rumunsku hodnotu 78 % z priemeru EÚ (EÚ = 100 %). Pritom ešte v roku 2013 predstavovala úroveň ukazovateľa iba 55 %. Rumunsko sa tak hneď po Írsku za posledné desaťročie ekonomicky posunulo najvýraznejšie vpred. V porovnaní s krajinami V4 je aktuálne (v roku 2023) na tom síce stále horšie ako Česká republika (91 %) či Poľsko (80 %), ale na druhej strane Maďarsko (76 %) a Slovensko (73 %) sa mu podarilo predbehnúť," spresnila.
Rumunsko sa podľa Sadovskej zároveň môže pochváliť podpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 5,6 % (priemer EÚ na úrovni 6,0 %). V roku 2019, teda pred vypuknutím koronakrízy, predstavoval podiel nezamestnaných Rumunov a Rumuniek 4,9 %. Aj v tomto ukazovateli si analyzovaná krajina za posledných desať rokov polepšila, nakoľko v roku 2013 vykazovala mieru nezamestnanosti na úrovni 9,0 %. "V Rumunsku je aktuálne miera nezamestnanosti o niečo nižšia ako v SR," upozornila.
Poznamenala, že Rumunsko sa, rovnako ako aj iné európske ekonomiky, muselo počas uplynulých dvoch rokov popasovať s prudkým zdražovaním. V roku 2022 dosiahla harmonizovaná inflácia v tejto ekonomike úroveň 12,0 %, v roku 2023 hodnotu 9,7 %. Nárast cien bol síce rýchlejší v porovnaní s priemerom EÚ, ale oproti krajinám V4 (vrátane SR aj ČR) ceny tovarov a služieb rástli v priemere pomalšie.
"Verejný dlh Rumunska za poslednú dekádu vzrástol z úrovne 37,8 % HDP (v roku 2013) na 47,2 % HDP (v roku 2022). Aj naďalej ide o nižšiu úroveň v porovnaní s priemerom EÚ (83,5 % z HDP), ale aj v porovnaní s krajinami V4. Jedine Česká republika mala (v rámci krajín V4) nižší verejný dlh, a to na úrovni 44,2 %," dodala v analýze Sadovská.
