Bratislava 16. novembra (TASR) – Príležitosť podporiť pandémiou oslabenú ekonomiku a znížiť tlak na domáce verejné financie rýchlejším čerpaním eurofondov ostáva nevyužitá. Európska únia (EÚ) pritom vyšla v ústrety pandémiou zasiahnutým ekonomikám uvoľnením podmienok pre čerpanie zo spoločného rozpočtu. Vyplýva to z komentára analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).

Analytici priblížili, že na začiatku pandémie malo Slovensko k dispozícii až 9,7 miliardy eur z eurofondov. Významná časť z toho už bola zazmluvnená s príjemcami pomoci a mohla sa čerpať. "V skutočnosti eurofondové výdavky v oblastiach ako regionálny rozvoj, infraštruktúra či vzdelávanie a veda stagnovali. Významnejšia aktivita bola evidovaná len pri financovaní udržania zamestnanosti (kurzarbeit) a v garančných schémach pre úverovanie firiem. Otváranie ekonomiky a ani úsilie vlády čerpať eurofondy rýchlejšie zatiaľ zmenu nepriniesli," podotkli.

Eurofondy počas pandémie podporili ekonomiku spolufinancovaním opatrení na udržanie zamestnanosti a zabezpečenie likvidity firiem. Na druhej strane ich potenciál podľa analytikov nebol dostatočne využitý na vykompenzovanie poklesu dopytu v dôsledku reštrikčných opatrení. Poukázali na to, že Slovensko má dlhodobý problém so slabým čerpaním fondov.

Analytici ozrejmili, že hlavnou oblasťou, kam sa eurofondy dlhodobo alokujú, je tá ekonomická, najmä rozvoj dopravnej siete. Počas pandémie sa však zvýšili výdavky aj na pracovnú oblasť, na podporu zamestnanosti. Pätina ďalších výdavkov smeruje spoločne do ochrany životného prostredia a vzdelávania.

Pandémia ovplyvnila nielen dynamiku, ale aj účelovú štruktúru čerpaných prostriedkov. Časť prostriedkov bola využitá na spolufinancovanie protipandemických opatrení v oblasti zamestnanosti, podnikania, zdravotníctva a podpory vedy. Podľa analytikov sa spolu s poľnohospodárskymi fondmi od začiatku pandémie celkovo vyčerpalo 3,4 miliardy eur prostriedkov EÚ. Na covidové opatrenia bola doteraz použitá necelá pätina (0,6 miliardy eur) a na podporu ekonomiky cez dopytovo orientované projekty sa využila viac ako polovica.

Analytici skonštatovali, že významnejší rast počas druhej vlny pandémie zaznamenali výdavky podporujúce príjem domácností. Týkalo sa to národného projektu na udržanie zamestnanosti, tzv. "kurzarbeit", keď sa vyplácala náhrada mzdy pre zamestnancov firiem zasiahnutých koronakrízou. Čerpanie počas pandémie tak rástlo najmä prostredníctvom covidových opatrení na udržanie zamestnanosti a zachovanie príjmu domácností.

Príležitosť na oživenie rastu prostredníctvom iných dopytovo orientovaných, najmä investičných výdavkov podľa analýzy ostala nevyužitá. "Osobitne to platí pri porovnaní s výdavkami z domácich verejných zdrojov. Priestor na stimul cez dopytové výdavky súvisel najmä s výdavkami na zdravotníctvo, prevenciu a mobilizáciu počas pandémie," dodali analytici. V priebehu druhej vlny sa časť domácich verejných zdrojov presmerovala aj na ostatné (dotačné) výdavky na pomoc zasiahnutým firmám. Po skončení druhej vlny sa celkové verejné výdavky spomalili čiastočne aj s prispením eurofondov.

Foto: TASR/AP

Otváranie ekonomiky a ani úsilie vlády čerpať eurofondy rýchlejšie zatiaľ podľa analýzy zmenu nepriniesli. Po vyprchaní vplyvu pandemických výdavkov sa eurofondy spomalili a v treťom štvrťroku tohto roka dokonca medziročne klesli pri slabom čerpaní vo väčších infraštruktúrnych projektoch vrátane životného prostredia, projektoch regionálneho rozvoja, elektronizácie verejnej správy a podpory výskumu a inovácií. Analytici skonštatovali, že tento vývoj zatiaľ nezastavili ani administratívne opatrenia vlády na urýchlenie čerpania.

"Napriek doteraz nevyužitej šanci príležitosť pomôcť ekonomike a zvýšiť jej odolnosť voči šokom cez eurofondy pretrváva. Postupným prechodom do 'normálu' bude ustupovať vplyv protipandemických projektov podpory zamestnanosti, podnikania a zdravotníctva," zhodnotili. Zároveň sa bude zvyšovať aktivita v ostatných oblastiach s cieľom stihnúť vyčerpať prostriedky do roku 2023. Do perspektívy vstupujú aj nové zdroje z programového obdobia 2021 – 2027 a ďalšie iniciatívy EÚ, najmä investície z plánu obnovy.

Spolu s investíciami by sa však podľa analytikov mali prijímať aj potrebné reformy, ktoré by smerovali k lepšej tvorbe a prerozdeľovaniu hodnôt v ekonomike. V opačnom prípade efekt fondov EÚ môže byť krátkodobý a málo účinný, respektíve negatívny, ak dôjde k "návyku žiť z prostriedkov Únie".