Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko má v produkcii ovocia obrovský, ale žiaľ nevyužitý potenciál.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) - Sebestačnosť Slovenska v produkcii ovocia je veľmi nízka. Dovoz ovocia výrazne prevyšuje vývoz. Veľmi zjednodušene povedané, na jeden kus ovocia vyvezeného do zahraničia pripadá šesť dovezených kusov. Uviedla to v analýze analytička Slovenského farmárskeho družstva (SFD) Eva Sadovská.
Informovala, že Slovák skonzumuje ročne v priemere 60 až 70 kg ovocia a výrobkov z neho. V jedálničkoch Slovákov sa však nachádza vo veľkej miere ovocie dovezené zo zahraničia, a nie sú to iba citrusové plody, v prípade ktorých import výrazne prevyšuje export. Medzi dovezeným ovocím totiž figurujú jablká. "V roku 2016 predstavoval vývoz malvicových plodov, kôstkového ovocia, orechov a ostatného stromového a kríkového ovocia z ich dovozu iba necelú šestinu," skonštatovala Sadovská.
Slovensko spolu s Rakúskom, Švajčiarskom či severným Talianskom považujú podľa nej odborníci za krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma. Slovensko má v produkcii ovocia obrovský, ale žiaľ nevyužitý potenciál. Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného úradu poľnohospodárskeho v Bratislave bolo v roku 2017 na Slovensku evidovaných vyše 12 miliónov ovocných stromov a kríkov, ktorých úroda predstavovala vyše 38.000 ton ovocia.
Každý ovocný strom či ovocný sad tak podľa Sadovskej pre Slovensko predstavuje veľmi cenný "poklad". Jeden taký ukrýva aj Bolešov, obec nachádzajúca sa v blízkosti Dubnice nad Váhom. Bolešovský ovocný sad bol vysadený v rokoch 1951 až 1952 na rozlohe takmer 17 hektárov, 60 % v ňom tvoria jablone, 20 % čerešne, 15 % hrušky a zvyšných 5 % tvoria orechy. V piatok 9. marca sa v Bolešovskom sade stretli desiatky družstevníkov a dobrovoľníkov z celej SR. Odbornú záštitu nad podujatím prevzal jeden z najuznávanejších odborníkov v odbore ovocinárstva, Ivan Hričovský, ktorý zúčastneným vysvetlil, ako správne orezávať stromy.
Informovala, že Slovák skonzumuje ročne v priemere 60 až 70 kg ovocia a výrobkov z neho. V jedálničkoch Slovákov sa však nachádza vo veľkej miere ovocie dovezené zo zahraničia, a nie sú to iba citrusové plody, v prípade ktorých import výrazne prevyšuje export. Medzi dovezeným ovocím totiž figurujú jablká. "V roku 2016 predstavoval vývoz malvicových plodov, kôstkového ovocia, orechov a ostatného stromového a kríkového ovocia z ich dovozu iba necelú šestinu," skonštatovala Sadovská.
Slovensko spolu s Rakúskom, Švajčiarskom či severným Talianskom považujú podľa nej odborníci za krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma. Slovensko má v produkcii ovocia obrovský, ale žiaľ nevyužitý potenciál. Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného úradu poľnohospodárskeho v Bratislave bolo v roku 2017 na Slovensku evidovaných vyše 12 miliónov ovocných stromov a kríkov, ktorých úroda predstavovala vyše 38.000 ton ovocia.
Každý ovocný strom či ovocný sad tak podľa Sadovskej pre Slovensko predstavuje veľmi cenný "poklad". Jeden taký ukrýva aj Bolešov, obec nachádzajúca sa v blízkosti Dubnice nad Váhom. Bolešovský ovocný sad bol vysadený v rokoch 1951 až 1952 na rozlohe takmer 17 hektárov, 60 % v ňom tvoria jablone, 20 % čerešne, 15 % hrušky a zvyšných 5 % tvoria orechy. V piatok 9. marca sa v Bolešovskom sade stretli desiatky družstevníkov a dobrovoľníkov z celej SR. Odbornú záštitu nad podujatím prevzal jeden z najuznávanejších odborníkov v odbore ovocinárstva, Ivan Hričovský, ktorý zúčastneným vysvetlil, ako správne orezávať stromy.
