Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vidíme aj trend nákupu potravín cez internet. Nakupujeme online mäsové výrobky, ovocie, zeleninu či mliečne výrobky, povedala Buchláková.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) - Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín. Rodina na jedlo minie mesačne v priemere viac ako 330 eur. Vyplýva to z analýzy Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk.
Spresnila, že Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu míňali na potraviny približne 17 % z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 %. V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace.
Informovala, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.
"Predzásobovanie Slovákov bolo výrazné najmä v prvej vlne pandémie, avšak tento trend pretrval v menšej miere aj počas druhej vlny. Mnohí sa stále predzásobujú trvanlivými potravinami, ako sú cestoviny, konzervy, múka, ryža či balená voda. Vidíme aj trend nákupu potravín cez internet. Nakupujeme online mäsové výrobky, ovocie, zeleninu či mliečne výrobky. Zároveň sa pod vyššiu spotrebu podpísal aj rast cien, keďže ceny boli v apríli medziročne vyššie o 1,6 %. Medzimesačne sa zvýšili ceny potravín, najvýraznejšie pri mliečnych výrobkoch, zelenine a mäse," povedala Buchláková.
Z dôvodu zlacňovania energií v tomto roku vynakladajú Slováci o čosi menej na bývanie ako vlani. Aktuálne priemerná slovenská rodina minie na bývanie vyše štvrtinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti. "V tomto roku zlacnela najmä elektrina, a to o 3,8 %. Priemerná domácnosť by tak mala za rok ušetriť zhruba 14 eur. V budúcom roku však z dôvodu rastu trhových cien, ktoré tvorí zhruba 40 % z koncovej ceny elektriny, ktorú platia slovenskí odberatelia, opäť bývanie predraží," uviedla Buchláková.
Nie je podľa nej prekvapením, že spotrebný kôš sa počas pandémie menil vo viacerých položkách. Kým pred krízou sa na rekreáciu a kultúru míňalo 9 % z rozpočtu domácností, počas pandémie to bolo necelých 8 %. Výdavky na dopravu klesli až o viac ako 2 %, na 6,2 % mesačne.
Dodala, že v rámci únie domácnosti v EÚ minuli vlani na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 % HDP únie. To predstavuje 13 % celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách "bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá", ktoré tvorili 23,5 % výdavkov domácností. Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtiny celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2 %) a Estónsku (19,3 %).
Spresnila, že Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu míňali na potraviny približne 17 % z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 %. V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace.
Informovala, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.
"Predzásobovanie Slovákov bolo výrazné najmä v prvej vlne pandémie, avšak tento trend pretrval v menšej miere aj počas druhej vlny. Mnohí sa stále predzásobujú trvanlivými potravinami, ako sú cestoviny, konzervy, múka, ryža či balená voda. Vidíme aj trend nákupu potravín cez internet. Nakupujeme online mäsové výrobky, ovocie, zeleninu či mliečne výrobky. Zároveň sa pod vyššiu spotrebu podpísal aj rast cien, keďže ceny boli v apríli medziročne vyššie o 1,6 %. Medzimesačne sa zvýšili ceny potravín, najvýraznejšie pri mliečnych výrobkoch, zelenine a mäse," povedala Buchláková.
Z dôvodu zlacňovania energií v tomto roku vynakladajú Slováci o čosi menej na bývanie ako vlani. Aktuálne priemerná slovenská rodina minie na bývanie vyše štvrtinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti. "V tomto roku zlacnela najmä elektrina, a to o 3,8 %. Priemerná domácnosť by tak mala za rok ušetriť zhruba 14 eur. V budúcom roku však z dôvodu rastu trhových cien, ktoré tvorí zhruba 40 % z koncovej ceny elektriny, ktorú platia slovenskí odberatelia, opäť bývanie predraží," uviedla Buchláková.
Nie je podľa nej prekvapením, že spotrebný kôš sa počas pandémie menil vo viacerých položkách. Kým pred krízou sa na rekreáciu a kultúru míňalo 9 % z rozpočtu domácností, počas pandémie to bolo necelých 8 %. Výdavky na dopravu klesli až o viac ako 2 %, na 6,2 % mesačne.
Dodala, že v rámci únie domácnosti v EÚ minuli vlani na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 % HDP únie. To predstavuje 13 % celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách "bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá", ktoré tvorili 23,5 % výdavkov domácností. Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtiny celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2 %) a Estónsku (19,3 %).
