Našetrená suma sa vo všetkých sledovaných krajinách zvyšovala, výnimkou bolo len Slovensko, kde sa situácia medziročne nezmenila.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) – Slováci si mesačne dokážu ušetriť v priemere 106 eur. Oproti ostatným sledovaným krajinám je SR na druhom mieste po Rakúsku, kde za mesiac ušetria 245 eur. Tretí Česi si dokážu odložiť bokom mesačne 96 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa sporenia pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International.
Našetrená suma sa vo všetkých sledovaných krajinách zvyšovala, výnimkou bolo len Slovensko, kde sa situácia medziročne nezmenila. "Slováci síce majú vyšší disponibilný príjem domácností, avšak za posledné dva až tri roky sa mnohým rodinám zvyšovali náklady na bývanie či stravu, čo im znemožňuje si ušetriť mesačne viac," skonštatovala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Okrem vyšších nákladov na život uviedlo 22 % respondentov, že ich plat zostal v tejto situácii nezmenený. Medzi ďalšie faktory nižšej schopnosti šetrenia Slováci uviedli zvýšené náklady pri založení si rodiny, rôzne nečakané výdavky, stratu zamestnania, splácanie dlhov, a tiež vyššie výdavky v prípade nečakaného ochorenia v rodine.
V porovnaní mužov a žien na Slovensku podľa Buchlákovej viac ušetria muži, ktorí si mesačne odložia o 30 % viac (124 eur oproti 87 eurám). Najviac si však podľa nej mesačne odložia mladí ľudia do 29 rokov, a to až 114 eur. "Dôvodmi sú nižšie náklady na život (mnohí stále využívajú mama hotel), zároveň sú však dosť zodpovední a môže im pomáhať aj situácia na pracovnom trhu – mnohým firmám chýbajú zamestnanci, sú ochotné platiť viac a mladí ľudia ochotnejšie menia zamestnávateľov, prípadne sa sťahujú aj za prácou," priblížila analytička.
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze pre finančnú rezervu, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Ako vyplýva z analýzy, robí tak až 95 % ľudí. Sporia si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy (67 %). Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k dôchodku myslí o niečo viac ako polovica Slovákov. Na lepší príjem v starobe si odkladá najviac Čechov (59 %), najmenej Chorvátov (14 %). Tretina Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľa.
Čoraz viac Slovákov si podľa analytičky odkladá peniaze na sporiaci bankový účet (67 %). "Vďaka nim si pravidelným odkladaním aj menších súm vedia vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií," ozrejmil Pavol Čelko, šéf produktov Slovenskej sporiteľne. Slováci si odkladajú aj na životné kapitálové poistenie (52 %), nasledujú dôchodkové piliere (40 %), nehnuteľnosti (23 %) či rôzne fondy a akcie (21 %). Peniaze na bankové účty si podľa analýzy viac odkladajú Slovenky, muži zase v porovnaní so ženami viac preferujú životné poistenie.
Našetrená suma sa vo všetkých sledovaných krajinách zvyšovala, výnimkou bolo len Slovensko, kde sa situácia medziročne nezmenila. "Slováci síce majú vyšší disponibilný príjem domácností, avšak za posledné dva až tri roky sa mnohým rodinám zvyšovali náklady na bývanie či stravu, čo im znemožňuje si ušetriť mesačne viac," skonštatovala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Okrem vyšších nákladov na život uviedlo 22 % respondentov, že ich plat zostal v tejto situácii nezmenený. Medzi ďalšie faktory nižšej schopnosti šetrenia Slováci uviedli zvýšené náklady pri založení si rodiny, rôzne nečakané výdavky, stratu zamestnania, splácanie dlhov, a tiež vyššie výdavky v prípade nečakaného ochorenia v rodine.
V porovnaní mužov a žien na Slovensku podľa Buchlákovej viac ušetria muži, ktorí si mesačne odložia o 30 % viac (124 eur oproti 87 eurám). Najviac si však podľa nej mesačne odložia mladí ľudia do 29 rokov, a to až 114 eur. "Dôvodmi sú nižšie náklady na život (mnohí stále využívajú mama hotel), zároveň sú však dosť zodpovední a môže im pomáhať aj situácia na pracovnom trhu – mnohým firmám chýbajú zamestnanci, sú ochotné platiť viac a mladí ľudia ochotnejšie menia zamestnávateľov, prípadne sa sťahujú aj za prácou," priblížila analytička.
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze pre finančnú rezervu, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Ako vyplýva z analýzy, robí tak až 95 % ľudí. Sporia si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy (67 %). Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k dôchodku myslí o niečo viac ako polovica Slovákov. Na lepší príjem v starobe si odkladá najviac Čechov (59 %), najmenej Chorvátov (14 %). Tretina Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľa.
Čoraz viac Slovákov si podľa analytičky odkladá peniaze na sporiaci bankový účet (67 %). "Vďaka nim si pravidelným odkladaním aj menších súm vedia vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií," ozrejmil Pavol Čelko, šéf produktov Slovenskej sporiteľne. Slováci si odkladajú aj na životné kapitálové poistenie (52 %), nasledujú dôchodkové piliere (40 %), nehnuteľnosti (23 %) či rôzne fondy a akcie (21 %). Peniaze na bankové účty si podľa analýzy viac odkladajú Slovenky, muži zase v porovnaní so ženami viac preferujú životné poistenie.