V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ) a z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 23. marca (TASR) – Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ) a z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku. Poukázal na to analytik Úseku pre menu, štatistiku a výskum (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) Tibor Lalinský.
"Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a neskôr aj strata pozície v rámci regiónu V4," opísal Lalinský v analytickom komentári s tým, že z výsledkov v správe Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu.
Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska ide podľa analytika najmä o to, že iné krajiny sú aktívnejšie a úspešnejšie v prijímaní reforiem. Slabú pozíciu Slovenska v regióne V4 potvrdzujú aj komplexnejšie rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré zároveň uvádzajú ešte horšie umiestnenie Slovenska v rámci EÚ. Napríklad Správa o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF) na roky 2017 – 2018 hodnotí SR ako šiestu najmenej konkurencieschopnú krajinu EÚ.
Pozícia SR je slabá aj v rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD, 2017), kde spomedzi 63 hodnotených krajín zastáva 43. – 46. miesto. V rámci V4 vykazuje nižšiu schopnosť využívať digitálne technológie v porovnaní so Slovenskom len Maďarsko.
Konkurencieschopnosť SR ťahá nadol hlavne kvalita a efektívnosť verejných inštitúcií, skonštatoval analytik. WEF uviedlo v roku 2017 ako najproblematickejšie faktory korupciu, daňové zaťaženie a neefektívnu vládnu administratívu.
Zistenia prezentované NBS v Analýze konvergencie slovenskej ekonomiky z roku 2017 podľa Lalinského potvrdzujú súvislosť medzi kvalitou podnikateľského prostredia a prílevom priamych zahraničných investícií do krajiny v dlhšom období. "Trend zhoršovania relatívnej pozície Slovenska v rámci konkurencieschopnosti tak prirodzene vyvoláva obavy týkajúce sa poklesu investičnej atraktívnosti Slovenska, spomalenia rastu domácej ekonomiky a životnej úrovne v dlhšom horizonte," uzatvára analytik.
"Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a neskôr aj strata pozície v rámci regiónu V4," opísal Lalinský v analytickom komentári s tým, že z výsledkov v správe Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu.
Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska ide podľa analytika najmä o to, že iné krajiny sú aktívnejšie a úspešnejšie v prijímaní reforiem. Slabú pozíciu Slovenska v regióne V4 potvrdzujú aj komplexnejšie rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré zároveň uvádzajú ešte horšie umiestnenie Slovenska v rámci EÚ. Napríklad Správa o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF) na roky 2017 – 2018 hodnotí SR ako šiestu najmenej konkurencieschopnú krajinu EÚ.
Pozícia SR je slabá aj v rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD, 2017), kde spomedzi 63 hodnotených krajín zastáva 43. – 46. miesto. V rámci V4 vykazuje nižšiu schopnosť využívať digitálne technológie v porovnaní so Slovenskom len Maďarsko.
Konkurencieschopnosť SR ťahá nadol hlavne kvalita a efektívnosť verejných inštitúcií, skonštatoval analytik. WEF uviedlo v roku 2017 ako najproblematickejšie faktory korupciu, daňové zaťaženie a neefektívnu vládnu administratívu.
Zistenia prezentované NBS v Analýze konvergencie slovenskej ekonomiky z roku 2017 podľa Lalinského potvrdzujú súvislosť medzi kvalitou podnikateľského prostredia a prílevom priamych zahraničných investícií do krajiny v dlhšom období. "Trend zhoršovania relatívnej pozície Slovenska v rámci konkurencieschopnosti tak prirodzene vyvoláva obavy týkajúce sa poklesu investičnej atraktívnosti Slovenska, spomalenia rastu domácej ekonomiky a životnej úrovne v dlhšom horizonte," uzatvára analytik.