Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov a Slovensko sa vďaka tomu zaradilo na druhé miesto európskeho rebríčka.
Autor TASR
Bratislava 23. septembra (TASR) - Priemysel je hnacím motorom slovenskej ekonomiky a v európskom porovnaní patrí Slovensko medzi najpriemyselnejšie krajiny EÚ. Ukázala to analýza expertov Poštovej banky. V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov a Slovensko sa vďaka tomu zaradilo na druhé miesto európskeho rebríčka. Predbehlo ho jedine susedné Česko, kde priemysel zamestnáva až 36,5 % pracujúceho obyvateľstva. Tretia priečka patrí Poľsku, kde v priemysle pracuje 31,3 % obyvateľov.
V Európskej únii pracuje v priemysle zhruba pätina zamestnancov. Tento európsky priemer je teda výrazne nižší ako podiel na Slovensku. Popredné priečky rebríčka obsadili nové členské krajiny Únie, pre ktoré je typické, že ich ekonomiky sú viac zamerané na priemysel. Znamená to, že v štruktúre ich hospodárstva sú viac zastúpené priemyselné odvetvia ako v hospodárstve vyspelých krajín. A teda aj zamestnanosť v priemysle je v nových členských krajinách vyššia.
Naopak, vo vyspelejších krajinách západnej Európy je zamestnanosť v priemysle nižšia a vyšší podiel má zamestnanosť v službách. Pre všetky krajiny EÚ však platí, že sektor služieb zamestnáva väčšinu obyvateľstva. V európskej dvadsaťosmičke pracuje v službách v priemere až 74 % zamestnancov. Na Slovensku je tento podiel na úrovni 65,4 %. Najviac, až takmer 84 % pracujúcich v odvetviach služieb, možno nájsť v Holandsku. Nasleduje Británia s podielom približne 82 % a 80-percentnú hranicu prekročilo aj Belgicko, Malta, Francúzsko, Luxembursko či Dánsko.
Slovensko, ako konštatujú analytici banky, podobne ako ďalší noví členovia Únie, sa nachádza na spodku rebríčka, čo sa zamestnanosti v službách týka. Podobne je na tom aj Maďarsko, ČR či Poľsko. Najnižší podiel ľudí pracujúcich v službách je v rámci EÚ v Rumunsku, a to len 47 %. Práve Rumunsko je krajinou, kde stále veľa obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Spomedzi krajín EÚ je tento podiel v Rumunsku najvyšší – až 23 %.
Priemysel na Slovensku vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty. Hrubá pridaná hodnota (HPH) predstavuje to, čo firmy v danom sektore či odvetví vytvorili nad rámec ich vstupných nákladov. Je to hodnota ich produkcie po odpočítaní medzispotreby, teda vstupných nákladov. Hrubá pridaná hodnota je súčasťou HDP, to je ale ešte doplnené o čisté dane z produktov DPH, spotrebné dane a pod.
V Európskej únii pracuje v priemysle zhruba pätina zamestnancov. Tento európsky priemer je teda výrazne nižší ako podiel na Slovensku. Popredné priečky rebríčka obsadili nové členské krajiny Únie, pre ktoré je typické, že ich ekonomiky sú viac zamerané na priemysel. Znamená to, že v štruktúre ich hospodárstva sú viac zastúpené priemyselné odvetvia ako v hospodárstve vyspelých krajín. A teda aj zamestnanosť v priemysle je v nových členských krajinách vyššia.
Naopak, vo vyspelejších krajinách západnej Európy je zamestnanosť v priemysle nižšia a vyšší podiel má zamestnanosť v službách. Pre všetky krajiny EÚ však platí, že sektor služieb zamestnáva väčšinu obyvateľstva. V európskej dvadsaťosmičke pracuje v službách v priemere až 74 % zamestnancov. Na Slovensku je tento podiel na úrovni 65,4 %. Najviac, až takmer 84 % pracujúcich v odvetviach služieb, možno nájsť v Holandsku. Nasleduje Británia s podielom približne 82 % a 80-percentnú hranicu prekročilo aj Belgicko, Malta, Francúzsko, Luxembursko či Dánsko.
Slovensko, ako konštatujú analytici banky, podobne ako ďalší noví členovia Únie, sa nachádza na spodku rebríčka, čo sa zamestnanosti v službách týka. Podobne je na tom aj Maďarsko, ČR či Poľsko. Najnižší podiel ľudí pracujúcich v službách je v rámci EÚ v Rumunsku, a to len 47 %. Práve Rumunsko je krajinou, kde stále veľa obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Spomedzi krajín EÚ je tento podiel v Rumunsku najvyšší – až 23 %.
Priemysel na Slovensku vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty. Hrubá pridaná hodnota (HPH) predstavuje to, čo firmy v danom sektore či odvetví vytvorili nad rámec ich vstupných nákladov. Je to hodnota ich produkcie po odpočítaní medzispotreby, teda vstupných nákladov. Hrubá pridaná hodnota je súčasťou HDP, to je ale ešte doplnené o čisté dane z produktov DPH, spotrebné dane a pod.
