Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa analýzy zvýšenie miery participácie najmä starších osôb, ale aj skorší návrat žien z materskej dovolenky, by mohol problém s nedostatkom pracovnej sily aspoň čiastočne zmierňovať.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. augusta (TASR) - Slovensko za Európou zaostáva v miere zamestnanosti žien, keď dosahuje len 64,5 %. Je tak deviate najnižšie v rámci Európskej únie (EÚ). Lepšie je však na tom opačné pohlavie, keď miera zamestnanosti mužov na Slovensku je na úrovni 77,4 % a je na priemere EÚ (77,5 %). Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Analytici sa pozreli na to, ako sa na Slovensku vyvíja miera zamestnanosti. Hoci sa už v 1. štvrťroku tohto roka priblížila k priemeru EÚ, niektoré kategórie ľudí majú problém zamestnať sa. "Dôvodom nižšej miery zamestnanosti žien by mohol byť aj ich neskorší návrat po materskej dovolenke na trh práce. To môže negatívne vplývať na ich kariérny rast a zvýrazňuje tak aj mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami," uvádza sa v analýze.
Ženám návrat do práce navyše podľa analytikov sťažuje aj slabá ponuka čiastočných úväzkov, či nedostatočné kapacity predškolských zariadení. "Miera zamestnanosti žien zaostáva aj v okolitých krajinách V4," upozorňujú analytici banky. Česká republika napríklad vykazuje najvyššiu mieru zamestnanosti mužov v rámci EÚ, keď je na úrovni 85,7 %, pričom miera zamestnanosti žien v krajine dosahuje len 69,9 %."„Až 10 krajín vykazuje nižšiu mieru. To tlačí nadol aj celkovú mieru zamestnanosti," konštatujú analytici.
Mieru zamestnanosti v krajinách EÚ pritom výrazne ovplyvňuje aj rozdielny vek odchodu do dôchodku, resp. dĺžka pracovného života. "Kým Švéd odchádza v priemere do dôchodku po 64. roku života, na Slovensku alebo v Česku sa vek odchodu do dôchodku stále pohybuje okolo 60 rokov. Na pracovnom trhu tak strávi priemerný Švéd viac ako 40 rokov života, priemerný Čech 35 rokov, Slovák 33 a Talian dokonca len niečo viac ako 30 rokov života," priblížili analytici.
S cyklickým oživením európskych ekonomík v poslednom období však rastie i miera zamestnanosti v Európe. "V posledných piatich rokoch sa v priemere v EÚ zvýšila približne o 3 percentuálne body (p.b.) a v krajinách eurozóny o 2 p.b.," vyčíslili analytici. Spomedzi krajín EÚ najvýraznejší nárast vykázalo Maďarsko, kde sa miera zamestnanosti za päť rokov zvýšila až takmer o 12 p.b.
Nadpriemerný rast zamestnanosti však vykázali aj ostatné krajiny regiónu V4. "Miera zamestnanosti v Česku vzrástla o 6,8 p.b., v Poľsku o 6,3 p.b. a na Slovensku o 5,8 p.b.," doplnili analytici banky.
Firmy v regióne strednej a východnej Európy bojujú s nedostatkom pracovnej sily a demografický vývoj bude tento problém ešte prehlbovať. "Často diskutovaným riešením je dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Aj čísla miery zamestnanosti však naznačujú, že zvýšenie miery participácie najmä starších osôb, ale aj skorší návrat žien z materskej dovolenky, by mohlo problém s nedostatkom pracovnej sily aspoň čiastočne zmierňovať," dodali analytici s tým, že okrem Česka žiadna z krajín V4 zatiaľ nedosiahla mieru zamestnanosti prekračujúcu cieľ rastovej stratégie EÚ 2020. Krajiny únie by podľa nej mali do roku 2020 dosiahnuť mieru zamestnanosti na úrovni 75 %.
Analytici sa pozreli na to, ako sa na Slovensku vyvíja miera zamestnanosti. Hoci sa už v 1. štvrťroku tohto roka priblížila k priemeru EÚ, niektoré kategórie ľudí majú problém zamestnať sa. "Dôvodom nižšej miery zamestnanosti žien by mohol byť aj ich neskorší návrat po materskej dovolenke na trh práce. To môže negatívne vplývať na ich kariérny rast a zvýrazňuje tak aj mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami," uvádza sa v analýze.
Ženám návrat do práce navyše podľa analytikov sťažuje aj slabá ponuka čiastočných úväzkov, či nedostatočné kapacity predškolských zariadení. "Miera zamestnanosti žien zaostáva aj v okolitých krajinách V4," upozorňujú analytici banky. Česká republika napríklad vykazuje najvyššiu mieru zamestnanosti mužov v rámci EÚ, keď je na úrovni 85,7 %, pričom miera zamestnanosti žien v krajine dosahuje len 69,9 %."„Až 10 krajín vykazuje nižšiu mieru. To tlačí nadol aj celkovú mieru zamestnanosti," konštatujú analytici.
Mieru zamestnanosti v krajinách EÚ pritom výrazne ovplyvňuje aj rozdielny vek odchodu do dôchodku, resp. dĺžka pracovného života. "Kým Švéd odchádza v priemere do dôchodku po 64. roku života, na Slovensku alebo v Česku sa vek odchodu do dôchodku stále pohybuje okolo 60 rokov. Na pracovnom trhu tak strávi priemerný Švéd viac ako 40 rokov života, priemerný Čech 35 rokov, Slovák 33 a Talian dokonca len niečo viac ako 30 rokov života," priblížili analytici.
S cyklickým oživením európskych ekonomík v poslednom období však rastie i miera zamestnanosti v Európe. "V posledných piatich rokoch sa v priemere v EÚ zvýšila približne o 3 percentuálne body (p.b.) a v krajinách eurozóny o 2 p.b.," vyčíslili analytici. Spomedzi krajín EÚ najvýraznejší nárast vykázalo Maďarsko, kde sa miera zamestnanosti za päť rokov zvýšila až takmer o 12 p.b.
Nadpriemerný rast zamestnanosti však vykázali aj ostatné krajiny regiónu V4. "Miera zamestnanosti v Česku vzrástla o 6,8 p.b., v Poľsku o 6,3 p.b. a na Slovensku o 5,8 p.b.," doplnili analytici banky.
Firmy v regióne strednej a východnej Európy bojujú s nedostatkom pracovnej sily a demografický vývoj bude tento problém ešte prehlbovať. "Často diskutovaným riešením je dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Aj čísla miery zamestnanosti však naznačujú, že zvýšenie miery participácie najmä starších osôb, ale aj skorší návrat žien z materskej dovolenky, by mohlo problém s nedostatkom pracovnej sily aspoň čiastočne zmierňovať," dodali analytici s tým, že okrem Česka žiadna z krajín V4 zatiaľ nedosiahla mieru zamestnanosti prekračujúcu cieľ rastovej stratégie EÚ 2020. Krajiny únie by podľa nej mali do roku 2020 dosiahnuť mieru zamestnanosti na úrovni 75 %.
