Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slabší rast hrubého domáceho produktu v súčasnosti zasahuje najmä priemysel.
Autor TASR
Bratislava 2. novembra (TASR) - Spomalenie ekonomického rastu Slovenska by sa podľa analytikov zatiaľ nemalo negatívne prejaviť na trhu práce. Situácia by sa však podľa analytikov mohla skomplikovať, ak by prišla recesia. Slabší rast hrubého domáceho produktu v súčasnosti zasahuje najmä priemysel.
Analytici UniCredit Bank sa pozreli na väzbu medzi ekonomickým rastom a zamestnanosťou v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) vrátane Slovenska, i v odvetviach ekonomiky. Ukázalo sa, že trh práce reaguje na zmenu v ekonomike zvyčajne s miernym oneskorením, najčastejšie v rozsahu jedného až dvoch štvrťrokov. "Inak tomu nie je ani na Slovensku či v Česku. Niektoré ekonomiky však vykazujú aj rýchlejší, takmer okamžitý prenos ekonomickej kondície do trhu práce. Ide napríklad o Poľsko, Lotyšsko, ale aj Španielsko. Naopak, v Chorvátsku, Luxembursku alebo vo Švajčiarsku sa reakcia oneskoruje až na tri štvrťroky," priblížil ekonóm UniCredit Bank pre Slovensko Ľubomír Koršňák.
Upozornil na to, že na Slovensku bol pomerne dlho trojpercentný rast ekonomiky považovaný za hranicu pre rast zamestnanosti. V rokoch 2000 až 2008 bola táto hranica 2,3 %. Aktuálne by mohol udržať zamestnanosť nezmenenú už aj oveľa miernejší ekonomický rast, v prípade Slovenska by stačil rast HDP na úrovni 0,5 %, v prípade Česka 0,2 %. "Ekonomický rast sa v posledných rokoch stal vo viacerých európskych krajinách, vrátane Česka a Slovenska, náročnejší na novú pracovnú silu, čo výrazne podporovalo aj ich lokálne trhy práce," podotkol Koršňák.
Z pozitívneho pohľadu to podľa neho znamená, že ak by v aktuálnej fáze ekonomického cyklu bolo spozorované len spomalenie, Slovensko a Česko by si i pri nepatrnom raste mohli uchovať súčasné úrovne zamestnanosti. "V prípade, že by sa materializovali rôzne negatívne riziká a krajiny by upadli do recesie, vyššia elasticita zamestnanosti voči pridanej hodnote by mohla viesť i k výraznejším prepadom zamestnanosti, resp. nárastom nezamestnanosti," uviedol Koršňák.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová upozornila, že v súčasnosti spomaľuje ekonomický rast na Slovensku aj v eurozóne. "V istom zmysle je to prirodzené po vrchole cyklu, avšak je tu zároveň súhra viacerých negatívnych rizík, ktoré výhľad zatieňujú. Tento rok očakávame zmiernenie tempa rastu HDP, pravdepodobne k blízkosti 2,5 %," vyčíslila Muchová.
Domáci dopyt však podľa nej ostáva stále v dobrej kondícii, ale riziká plynú z vývoja v iných krajinách. "Finálna podoba brexitu stále nie je známa, v hre ostáva tiež pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny či nedoriešené spory v zahraničnom obchode a hrozba protekcionizmu, ako aj postupné štrukturálne zmeny v automobilovom sektore," vymenovala Muchová.
Situácia na slovenskom trhu práce by však mala podľa nej mala ostať v tomto roku naďalej priaznivá. "Miera nezamestnanosti by sa mohla počas roka udržať na terajšej úrovni. Celkovo prípadné tempá poklesov už pri takto nízkej miere nezamestnanosti a štruktúre nezamestnaných osôb by boli pomalšie, navyše teraz sú limitované aj prítomným ochladením hospodárskeho rastu v Európe a na Slovensku. Preto v budúcom roku očakávame stagnáciu, prípadne len jemné zvýšenie miery nezamestnanosti v priemere na 5,9 %," doplnila Muchová.
Dôležité však bude sledovať vývoj situácie v priemysle. "Spomalenie ekonomického rastu zatiaľ prichádza najmä z externého prostredia a zasahuje predovšetkým priemysel, čo nateraz tlmí aj jeho negatívne dosahy na lokálne trhy práce, keďže práve priemysel vykazuje relatívne nižšie miery elasticity zamestnanosti vzhľadom na pridanú hodnotu," priblížil Koršňák.
Významnejšie rozšírenie "nákazy" spomalenia z priemyslu aj do ostatných odvetví európskej ekonomiky by však podľa neho mohlo zvýrazniť aj negatívne vplyvy na trhu práce a roztočiť špirálu, ktorá by viedla aj k významnejšiemu oslabeniu domáceho dopytu v Európe. "V budúcich mesiacoch bude preto veľmi dôležité sledovať práve to, či sa spomalenie z priemyslu významnejšie neprelieva aj do sektora služieb. Viaceré indikátory nálad v európskej ekonomike však aspoň nateraz nesignalizujú blížiacu sa významnejšiu slabosť v európskych službách," dodal Koršňák.
Analytici UniCredit Bank sa pozreli na väzbu medzi ekonomickým rastom a zamestnanosťou v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) vrátane Slovenska, i v odvetviach ekonomiky. Ukázalo sa, že trh práce reaguje na zmenu v ekonomike zvyčajne s miernym oneskorením, najčastejšie v rozsahu jedného až dvoch štvrťrokov. "Inak tomu nie je ani na Slovensku či v Česku. Niektoré ekonomiky však vykazujú aj rýchlejší, takmer okamžitý prenos ekonomickej kondície do trhu práce. Ide napríklad o Poľsko, Lotyšsko, ale aj Španielsko. Naopak, v Chorvátsku, Luxembursku alebo vo Švajčiarsku sa reakcia oneskoruje až na tri štvrťroky," priblížil ekonóm UniCredit Bank pre Slovensko Ľubomír Koršňák.
Upozornil na to, že na Slovensku bol pomerne dlho trojpercentný rast ekonomiky považovaný za hranicu pre rast zamestnanosti. V rokoch 2000 až 2008 bola táto hranica 2,3 %. Aktuálne by mohol udržať zamestnanosť nezmenenú už aj oveľa miernejší ekonomický rast, v prípade Slovenska by stačil rast HDP na úrovni 0,5 %, v prípade Česka 0,2 %. "Ekonomický rast sa v posledných rokoch stal vo viacerých európskych krajinách, vrátane Česka a Slovenska, náročnejší na novú pracovnú silu, čo výrazne podporovalo aj ich lokálne trhy práce," podotkol Koršňák.
Z pozitívneho pohľadu to podľa neho znamená, že ak by v aktuálnej fáze ekonomického cyklu bolo spozorované len spomalenie, Slovensko a Česko by si i pri nepatrnom raste mohli uchovať súčasné úrovne zamestnanosti. "V prípade, že by sa materializovali rôzne negatívne riziká a krajiny by upadli do recesie, vyššia elasticita zamestnanosti voči pridanej hodnote by mohla viesť i k výraznejším prepadom zamestnanosti, resp. nárastom nezamestnanosti," uviedol Koršňák.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová upozornila, že v súčasnosti spomaľuje ekonomický rast na Slovensku aj v eurozóne. "V istom zmysle je to prirodzené po vrchole cyklu, avšak je tu zároveň súhra viacerých negatívnych rizík, ktoré výhľad zatieňujú. Tento rok očakávame zmiernenie tempa rastu HDP, pravdepodobne k blízkosti 2,5 %," vyčíslila Muchová.
Domáci dopyt však podľa nej ostáva stále v dobrej kondícii, ale riziká plynú z vývoja v iných krajinách. "Finálna podoba brexitu stále nie je známa, v hre ostáva tiež pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny či nedoriešené spory v zahraničnom obchode a hrozba protekcionizmu, ako aj postupné štrukturálne zmeny v automobilovom sektore," vymenovala Muchová.
Situácia na slovenskom trhu práce by však mala podľa nej mala ostať v tomto roku naďalej priaznivá. "Miera nezamestnanosti by sa mohla počas roka udržať na terajšej úrovni. Celkovo prípadné tempá poklesov už pri takto nízkej miere nezamestnanosti a štruktúre nezamestnaných osôb by boli pomalšie, navyše teraz sú limitované aj prítomným ochladením hospodárskeho rastu v Európe a na Slovensku. Preto v budúcom roku očakávame stagnáciu, prípadne len jemné zvýšenie miery nezamestnanosti v priemere na 5,9 %," doplnila Muchová.
Dôležité však bude sledovať vývoj situácie v priemysle. "Spomalenie ekonomického rastu zatiaľ prichádza najmä z externého prostredia a zasahuje predovšetkým priemysel, čo nateraz tlmí aj jeho negatívne dosahy na lokálne trhy práce, keďže práve priemysel vykazuje relatívne nižšie miery elasticity zamestnanosti vzhľadom na pridanú hodnotu," priblížil Koršňák.
Významnejšie rozšírenie "nákazy" spomalenia z priemyslu aj do ostatných odvetví európskej ekonomiky by však podľa neho mohlo zvýrazniť aj negatívne vplyvy na trhu práce a roztočiť špirálu, ktorá by viedla aj k významnejšiemu oslabeniu domáceho dopytu v Európe. "V budúcich mesiacoch bude preto veľmi dôležité sledovať práve to, či sa spomalenie z priemyslu významnejšie neprelieva aj do sektora služieb. Viaceré indikátory nálad v európskej ekonomike však aspoň nateraz nesignalizujú blížiacu sa významnejšiu slabosť v európskych službách," dodal Koršňák.
