Bratislava 5. júla (TASR) - Slovensko v produktivite práce stále zaostáva za Európskou úniou (EÚ), táto medzera sa však za uplynulé dve dekády výrazne zmenšila. Kým ešte v roku 2000 dosahovala produktivita slovenskej ekonomiky iba približne polovicu európskeho priemeru, do roku 2022 sa tento odstup znížil na 14 %. Ďalšie približovanie však bude stále ťažšie a SR bude musieť investovať do vzdelávania, výskumu aj zlepšovania podnikateľského prostredia, upozornil v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

"Podobne ako pri dobiehaní hrubého domáceho produktu (HDP), aj pri produktivite je táto "cieľová rovinka" najťažšia, keďže si už nevystačíme s dovezenými technológiami a know-how zo zahraničia," zdôraznil ekonóm. Poukázal na to, že produktivita práce je jeden z najdôležitejších ukazovateľov konkurencieschopnosti krajiny voči zahraničiu. Hovorí o tom, koľko je ekonomika schopná vyprodukovať za určitý čas, napríklad za jednu odpracovanú hodinu, a teda ako úspešne vie využívať dostupné zdroje.

Z pohľadu konkurencieschopnosti voči svetu je podľa analytika dôležité aj to, aby rast miezd odrážal tempo rastu produktivity. Ak budú totiž firmy pracovníkom platiť viac, ako bude rásť vytvorená hodnota, bude to predstavovať čistý náklad. Dôsledkom môže byť vyšší rast cien, nižšia konkurencieschopnosť na globálnom trhu, ale aj zníženie podnikových investícií.

"Po finančnej kríze tempo rastu miezd prekonalo nárast produktivity práce. Slovensko čelí štrukturálnemu problému na trhu práce, pretože dopyt po nových, dostatočne kvalifikovaných zamestnancoch zostáva nenaplnený," pripomenul Horňák. Tento problém zhoršila aj legislatíva, ktorá priniesla výhodné podmienky odchodu na predčasný dôchodok, čo ešte zintenzívnilo tlak na rast miezd. Pri dlhodobom porovnaní s rokom 1995 bol však nárast produktivity v SR stále vyšší ako nárast miezd.

Podľa analytika je niekoľko spôsobov, ako si môže Slovensko do budúcnosti udržať rast produktivity práce. "Po prvé, podporovať investície, vedu a výskum, ktoré majú potenciál znižovať náklady či prinášať úplne nové myšlienky a produkty. Po druhé, zlepšovať vzdelávací systém, ktorý prinesie zamestnancov lepšie pripravených na nový trh práce a schopných vytvárať vyššiu pridanú hodnotu," priblížil Horňák. Dôležité je podľa neho tiež vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré bude príťažlivé pre nové firmy a ich investície.