Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Každá krajina má stanovený vlastný cieľ miery zamestnanosti, ktorý by mala už o dva roky dosiahnuť.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) - V minulom roku sa v Európskej únii (EÚ) zvyšovala miera zamestnanosti ľudí vo veku 20 až 64 rokov. V priemere vzrástla o 1,1 percentuálneho bodu (p.b.) na 72,2 % a priblížila sa tak k cieľu, ktorý si stanovila Európska komisia pre rok 2020, teda aby dosiahla 75 %. Miera zamestnanosti na Slovensku stanovený cieľ komisiou zatiaľ nedosiahla. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Každá krajina má stanovený vlastný cieľ miery zamestnanosti, ktorý by mala už o dva roky dosiahnuť. Vlani najrýchlejšie rástla zamestnanosť 20 až 64-ročných v Bulharsku a Portugalsku. "Cieľ pre rok 2020 zatiaľ splnilo 9 z 28 krajín EÚ. Slovensko zatiaľ za svojím národným cieľom mierne zaostáva," skonštatovali analytici banky. Miera zamestnanosti na Slovensku vlani vzrástla o 1,3 p.b. na 71,1 %, pričom cieľ pre rok 2020 bol stanovený na 72 %.
Najnižšia miera nezamestnanosti spomedzi krajín EÚ je v Česku, v miere zamestnanosti 20 až 64-ročných je však Česko na štvrtej priečke s mierou 78,5 %. "Najvyššiu mieru zamestnanosti vykazuje Švédsko nasledované Nemeckom a Estónskom," priblížila banka v analýze. Vplyv na zamestnanosť má vo viacerých krajinách najmä nižšia miera zamestnanosti žien. "Vo vekovej kategórii 30 až 34-ročných vykazuje Slovensko dokonca tretiu a Česko štvrtú najnižšiu mieru zamestnanosti žien spomedzi všetkých krajín EÚ," tvrdia analytici banky. Miera zamestnanosti mužov v rovnakej vekovej kategórii je pritom v Česku najvyššia spomedzi všetkých krajín EÚ, nad priemerom EÚ je aj v prípade Slovenska.
Hoci na dĺžku rodičovskej dovolenky vplývajú aj kultúrne zvyklosti, neraz skoršiemu návratu žien do práce bráni aj nízka flexibilita trhu práce v oblasti skrátených pracovných úväzkov či nedostatočné kapacity predškolských zariadení. "Politiky smerujúce do týchto oblastí by tak mohli prispieť k aspoň čiastočnému zmierneniu aktuálneho nedostatku pracovnej sily. Zároveň by mohli prispieť k zníženiu platových rozdielov a pomáhali by zmierňovať negatívny vplyv na kariérny rast žien," uvádza sa v analýze.
Dodatočnú pracovnú silu by však mohlo priniesť aj väčšie zapojenie starších zamestnancov. V prípade Slovenska je miera zamestnanosti 60 až 64-ročných nižšia ako v priemere v krajinách EÚ a za európskym lídrom Švédskom zaostáva o viac ako 36 p.b., za druhým Nemeckom a tretím Estónskom o viac ako 26 p.b.," vyčíslili analytici banky.
Každá krajina má stanovený vlastný cieľ miery zamestnanosti, ktorý by mala už o dva roky dosiahnuť. Vlani najrýchlejšie rástla zamestnanosť 20 až 64-ročných v Bulharsku a Portugalsku. "Cieľ pre rok 2020 zatiaľ splnilo 9 z 28 krajín EÚ. Slovensko zatiaľ za svojím národným cieľom mierne zaostáva," skonštatovali analytici banky. Miera zamestnanosti na Slovensku vlani vzrástla o 1,3 p.b. na 71,1 %, pričom cieľ pre rok 2020 bol stanovený na 72 %.
Najnižšia miera nezamestnanosti spomedzi krajín EÚ je v Česku, v miere zamestnanosti 20 až 64-ročných je však Česko na štvrtej priečke s mierou 78,5 %. "Najvyššiu mieru zamestnanosti vykazuje Švédsko nasledované Nemeckom a Estónskom," priblížila banka v analýze. Vplyv na zamestnanosť má vo viacerých krajinách najmä nižšia miera zamestnanosti žien. "Vo vekovej kategórii 30 až 34-ročných vykazuje Slovensko dokonca tretiu a Česko štvrtú najnižšiu mieru zamestnanosti žien spomedzi všetkých krajín EÚ," tvrdia analytici banky. Miera zamestnanosti mužov v rovnakej vekovej kategórii je pritom v Česku najvyššia spomedzi všetkých krajín EÚ, nad priemerom EÚ je aj v prípade Slovenska.
Hoci na dĺžku rodičovskej dovolenky vplývajú aj kultúrne zvyklosti, neraz skoršiemu návratu žien do práce bráni aj nízka flexibilita trhu práce v oblasti skrátených pracovných úväzkov či nedostatočné kapacity predškolských zariadení. "Politiky smerujúce do týchto oblastí by tak mohli prispieť k aspoň čiastočnému zmierneniu aktuálneho nedostatku pracovnej sily. Zároveň by mohli prispieť k zníženiu platových rozdielov a pomáhali by zmierňovať negatívny vplyv na kariérny rast žien," uvádza sa v analýze.
Dodatočnú pracovnú silu by však mohlo priniesť aj väčšie zapojenie starších zamestnancov. V prípade Slovenska je miera zamestnanosti 60 až 64-ročných nižšia ako v priemere v krajinách EÚ a za európskym lídrom Švédskom zaostáva o viac ako 36 p.b., za druhým Nemeckom a tretím Estónskom o viac ako 26 p.b.," vyčíslili analytici banky.
