Jedinou dobrou správou je, že hraničné kontroly počas lockdownu mali len obmedzený vplyv na obchod, uviedli analytici.
Autor TASR
Bratislava 30. mája (TASR) - Globálna recesia bude mať výrazný vplyv na prudký pokles medzinárodného obchodu, pričom sa v treťom štvrťroku svetový obchod zníži medziročne o sedem percent. Dôvodom je okrem iného aj rast protekcionizmu, a to dokonca aj v agropotravinárstve, upozornila v najnovšej analýze spoločnosť Coface, zameraná na poistenie pohľadávok firiem a manažovanie ich kreditného rizika.
Pri výpočtoch vychádzali analytici zo svetových cien ropy, indexu podnikateľskej dôvery vo výrobný sektor v USA, vývoja juhokórejského vývozu a Baltic Dry Indexu aj ďalších premenných. "Samozrejme, pokles svetového obchodu môže byť výraznejší, pretože obvyklá korelácia meraná pomocou lineárnych modelov nemusí nevyhnutne fungovať v čase krízy," uviedla spoločnosť.
Analytici upozornili, že v období negatívnych ekonomických podmienok je prudký nárast neistoty jedným z dôvodov výrazného poklesu obchodu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP) a v súčasnosti je však tento pomer historicky najvýraznejší.
Ďalším priťažujúcim faktorom je pre medzinárodný obchod protekcionizmus. Od začiatku globálnej pandémie sa protekcionizmus v obchode zameriaval na zabezpečenie dodávok základných zdravotníckych potrieb potrebných na jej potláčanie. Väčšina opatrení sa týkala zákazu vývozu rúšok a iných ochranných prostriedkov, respirátorov a chemikálií potrebných na výrobu rôznych liekov," spresnili analytici.
Kríza viedla k zvýšeniu protekcionizmu aj v agropotravinárskom sektore. Vlny nakupovania vyvolaného obavou z prísnych karanténnych opatrení sa neobmedzili iba na domácnosti. Niektoré krajiny sa rozhodli zásobovať obilím, aby zabezpečili kontinuitu vnútroštátnych dodávok. Najväčší vývozcovia obmedzili dodávky pšenice na trh až o tretinu.
Ďalšou vyhľadávanou komoditou bola ryža. Hlavný exportér, ktorým je India, už nie je schopná zabezpečiť dodávky, keďže protikaranténne opatrenia narušili jej domáce dodávateľské reťazce. Znížila sa dostupnosť pracovnej sily a sťažil sa aj prístup do exportujúcich prístavov. Thajsku zasa vo vývoze ryže bránia prísne karanténne opatrenia prijaté v Kambodži, ktoré pripravujú odvetvie o sezónnych pracovníkov. V dôsledku toho cena ryže dosiahla koncom marca sedemročné maximum.
"Jedinou dobrou správou je, že hraničné kontroly počas lockdownu mali len obmedzený vplyv na obchod," uviedli analytici. Výzvy vlád na premiestnenie výroby a zníženie závislosti od dovozu predstavuje podľa nich ďalšie riziko pre svetový obchod.
"V súčasnom kontexte predstava úplného premiestnenia výrobných procesov na domácej alebo regionálnej úrovni len zdôrazní problémy s rastúcimi výrobnými nákladmi a nedostatkom domácich zručností. Aj keby sa problémy podarilo vyriešiť, akékoľvek nové lokalizovanie výrobných procesov by stále záviselo od dodávok surovín, ktoré sa nedajú presunúť," dodala Coface.
Pri výpočtoch vychádzali analytici zo svetových cien ropy, indexu podnikateľskej dôvery vo výrobný sektor v USA, vývoja juhokórejského vývozu a Baltic Dry Indexu aj ďalších premenných. "Samozrejme, pokles svetového obchodu môže byť výraznejší, pretože obvyklá korelácia meraná pomocou lineárnych modelov nemusí nevyhnutne fungovať v čase krízy," uviedla spoločnosť.
Analytici upozornili, že v období negatívnych ekonomických podmienok je prudký nárast neistoty jedným z dôvodov výrazného poklesu obchodu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP) a v súčasnosti je však tento pomer historicky najvýraznejší.
Ďalším priťažujúcim faktorom je pre medzinárodný obchod protekcionizmus. Od začiatku globálnej pandémie sa protekcionizmus v obchode zameriaval na zabezpečenie dodávok základných zdravotníckych potrieb potrebných na jej potláčanie. Väčšina opatrení sa týkala zákazu vývozu rúšok a iných ochranných prostriedkov, respirátorov a chemikálií potrebných na výrobu rôznych liekov," spresnili analytici.
Kríza viedla k zvýšeniu protekcionizmu aj v agropotravinárskom sektore. Vlny nakupovania vyvolaného obavou z prísnych karanténnych opatrení sa neobmedzili iba na domácnosti. Niektoré krajiny sa rozhodli zásobovať obilím, aby zabezpečili kontinuitu vnútroštátnych dodávok. Najväčší vývozcovia obmedzili dodávky pšenice na trh až o tretinu.
Ďalšou vyhľadávanou komoditou bola ryža. Hlavný exportér, ktorým je India, už nie je schopná zabezpečiť dodávky, keďže protikaranténne opatrenia narušili jej domáce dodávateľské reťazce. Znížila sa dostupnosť pracovnej sily a sťažil sa aj prístup do exportujúcich prístavov. Thajsku zasa vo vývoze ryže bránia prísne karanténne opatrenia prijaté v Kambodži, ktoré pripravujú odvetvie o sezónnych pracovníkov. V dôsledku toho cena ryže dosiahla koncom marca sedemročné maximum.
"Jedinou dobrou správou je, že hraničné kontroly počas lockdownu mali len obmedzený vplyv na obchod," uviedli analytici. Výzvy vlád na premiestnenie výroby a zníženie závislosti od dovozu predstavuje podľa nich ďalšie riziko pre svetový obchod.
"V súčasnom kontexte predstava úplného premiestnenia výrobných procesov na domácej alebo regionálnej úrovni len zdôrazní problémy s rastúcimi výrobnými nákladmi a nedostatkom domácich zručností. Aj keby sa problémy podarilo vyriešiť, akékoľvek nové lokalizovanie výrobných procesov by stále záviselo od dodávok surovín, ktoré sa nedajú presunúť," dodala Coface.