Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa WID vlastní jedno percento najbohatších Slovákov 17,3 % celkového majetku. Prosperujúcejšie ekonomiky však majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) - Takmer polovicu celkového bohatstva v krajine vlastní 10 % najbohatších Slovákov. Ide o druhý najnižší výsledok v rámci sveta. Byť rovnostárskou spoločnosťou nemusí byť však nutne žiaduci stav pre prirodzenú motiváciu. Uviedol to makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s odvolaním sa na World Inequality Database (WID).
Podľa WID vlastní jedno percento najbohatších Slovákov 17,3 % celkového majetku. Prosperujúcejšie ekonomiky však majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Kočiš upozornil aj na to, že z pohľadu inflácie skončilo Slovensko v rámci eurozóny v decembri na posledných priečkach. V EÚ bola vyššia inflácia iba v Rumunsku a Česku.
"Od volieb sa tiež diskutuje o prípadnom regulovaní cien potravín. Sme presvedčení, že ceny sa podľa očakávania už stabilizujú a prílišné zásahy by trh iba zbytočne mýlili. Okrem toho by prípadné plošné opatrenia boli ďalším nákladným zásahom do štátneho rozpočtu," uviedol Kočiš s tým, že kľúčová je pri akejkoľvek ďalšej pomoci adresnosť.
Kočiš upozornil aj na to, že chudoba a bohatstvo bývajú medzigeneračne dedičné. Do čoraz väčšej pozornosti sa dostávajú aj rozdielne environmentálne vplyvy spotreby vysoko- a nízkopríjmových ľudí. Podľa štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (EIA) vyprodukujú ľudia s najvyšším príjmovým decilom (horných 10 %) 48 % emisií oxidu uhličitého (CO2).
"Ešte zaujímavejší je bližší pohľad na horných 10 %, pretože ako odhaduje Štokholmský environmentálny inštitút, najbohatších 0,1 % svetovej populácie vypúšťa desaťkrát viac emisií CO2 ako zvyšok najbohatších 10 %, čím prekračuje celkovú stopu 200 ton CO2 na obyvateľa ročne," priblížil Kočiš.
Od roku 2020 tiež vo svete zvýšilo podľa najnovšej správy inštitútu OXAM International o nerovnosti päť najbohatších ľudí svoj majetok o 114 % na úroveň takmer 870 miliárd dolárov. Do desiatich rokov by sa mohol objaviť aj prvý bilionár, no celkom poraziť chudobu bude trvať pravdepodobne ešte 229 rokov.
Podľa WID vlastní jedno percento najbohatších Slovákov 17,3 % celkového majetku. Prosperujúcejšie ekonomiky však majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Kočiš upozornil aj na to, že z pohľadu inflácie skončilo Slovensko v rámci eurozóny v decembri na posledných priečkach. V EÚ bola vyššia inflácia iba v Rumunsku a Česku.
"Od volieb sa tiež diskutuje o prípadnom regulovaní cien potravín. Sme presvedčení, že ceny sa podľa očakávania už stabilizujú a prílišné zásahy by trh iba zbytočne mýlili. Okrem toho by prípadné plošné opatrenia boli ďalším nákladným zásahom do štátneho rozpočtu," uviedol Kočiš s tým, že kľúčová je pri akejkoľvek ďalšej pomoci adresnosť.
Kočiš upozornil aj na to, že chudoba a bohatstvo bývajú medzigeneračne dedičné. Do čoraz väčšej pozornosti sa dostávajú aj rozdielne environmentálne vplyvy spotreby vysoko- a nízkopríjmových ľudí. Podľa štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (EIA) vyprodukujú ľudia s najvyšším príjmovým decilom (horných 10 %) 48 % emisií oxidu uhličitého (CO2).
"Ešte zaujímavejší je bližší pohľad na horných 10 %, pretože ako odhaduje Štokholmský environmentálny inštitút, najbohatších 0,1 % svetovej populácie vypúšťa desaťkrát viac emisií CO2 ako zvyšok najbohatších 10 %, čím prekračuje celkovú stopu 200 ton CO2 na obyvateľa ročne," priblížil Kočiš.
Od roku 2020 tiež vo svete zvýšilo podľa najnovšej správy inštitútu OXAM International o nerovnosti päť najbohatších ľudí svoj majetok o 114 % na úroveň takmer 870 miliárd dolárov. Do desiatich rokov by sa mohol objaviť aj prvý bilionár, no celkom poraziť chudobu bude trvať pravdepodobne ešte 229 rokov.
