Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa správcovskej spoločnosti sa darilo najmä logistickým nehnuteľnostiam.
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) - Trh s komerčnými nehnuteľnosťami na Slovensku, podobne aj v regióne strednej a východnej Európy (CEE), bol v roku 2023 relatívne cenovo stabilný a ceny komerčných nehnuteľností nezaznamenali dramatické prepady. Vyplýva to z analýzy správcovskej spoločnosti 365.invest.
Podľa správcovskej spoločnosti sa darilo najmä logistickým nehnuteľnostiam. Z analýzy vyplynulo, že veľký dopyt zo strany nájomcov bol po logistických a industriálnych halách. Najväčšia aktivita prenajatých priestorov bola zaznamenaná na západnom Slovensku a v okolí Bratislavy. Celková neobsadenosť priestorov v logistike klesla podľa údajov spoločnosti CBRE v poslednom štvrťroku 2023 na 2,64 %.
Ako ďalej priblížila správcovská spoločnosť, v súčasnosti je v rozpracovanom štádiu vyše 600.000 metrov štvorcových (m2) nových industriálnych a logistických hál, ktoré by mali byť hotové a na trhu v najbližších dvoch rokoch. "Takmer polovica priestorov, ktoré budú hotové v roku 2024, je už vopred zmluvne prenajatá," doplnil Tomáš Cár z 365.invest.
Naopak, vlastníci kancelárskych budov vlani zaznamenali z krátkodobého hľadiska vyššiu neobsadenosť a tlak na nájmy smerom nadol. "Z dlhodobého hľadiska však v spoločnosti 365.invest veríme, že sa aj tento sektor stabilizuje, nájde si svoje optimum a znova rastúci trend," uviedol Cár s tým, že viaceré firmy zistili, že home office nedokáže kompletne nahradiť prácu z kancelárie.
Vývoj trhu v roku 2023 podľa správcovskej spoločnosti najviac ovplyvnil trend zelených budov. Prijímanie opatrení na zníženie uhlíkovej stopy vedie k zvýšenému dopytu po environmentálne udržateľných nehnuteľnostiach. "To sa prejavuje nielen vo verejných, ale aj v komerčných budovách, kde sa zvyšuje dopyt po moderných technológiách a riešeniach na zníženie environmentálneho dosahu," vysvetlil Cár.
Správcovská spoločnosť tiež upozornila, že inflácia, ako aj vyššie ceny stavebných materiálov a úrokových sadzieb prispeli k rastu cien komerčných aj rezidenčných nehnuteľností.
"Pri niektorých projektoch, kde jednoducho neexistuje dopyt po budovách s vysokými cenami, museli developeri upustiť od pôvodných záujmov a 'prekresliť' projekty tak, aby im dávali ekonomický význam, napríklad pristupovali k zefektívňovaniu budov, zmenšovaniu metráže bytov a podobne," uviedol Cár s tým, že niektorí developeri preto začali meniť plány a z pôvodne kancelárskych budov začali robiť byty.
Podľa správcovskej spoločnosti sa darilo najmä logistickým nehnuteľnostiam. Z analýzy vyplynulo, že veľký dopyt zo strany nájomcov bol po logistických a industriálnych halách. Najväčšia aktivita prenajatých priestorov bola zaznamenaná na západnom Slovensku a v okolí Bratislavy. Celková neobsadenosť priestorov v logistike klesla podľa údajov spoločnosti CBRE v poslednom štvrťroku 2023 na 2,64 %.
Ako ďalej priblížila správcovská spoločnosť, v súčasnosti je v rozpracovanom štádiu vyše 600.000 metrov štvorcových (m2) nových industriálnych a logistických hál, ktoré by mali byť hotové a na trhu v najbližších dvoch rokoch. "Takmer polovica priestorov, ktoré budú hotové v roku 2024, je už vopred zmluvne prenajatá," doplnil Tomáš Cár z 365.invest.
Naopak, vlastníci kancelárskych budov vlani zaznamenali z krátkodobého hľadiska vyššiu neobsadenosť a tlak na nájmy smerom nadol. "Z dlhodobého hľadiska však v spoločnosti 365.invest veríme, že sa aj tento sektor stabilizuje, nájde si svoje optimum a znova rastúci trend," uviedol Cár s tým, že viaceré firmy zistili, že home office nedokáže kompletne nahradiť prácu z kancelárie.
Vývoj trhu v roku 2023 podľa správcovskej spoločnosti najviac ovplyvnil trend zelených budov. Prijímanie opatrení na zníženie uhlíkovej stopy vedie k zvýšenému dopytu po environmentálne udržateľných nehnuteľnostiach. "To sa prejavuje nielen vo verejných, ale aj v komerčných budovách, kde sa zvyšuje dopyt po moderných technológiách a riešeniach na zníženie environmentálneho dosahu," vysvetlil Cár.
Správcovská spoločnosť tiež upozornila, že inflácia, ako aj vyššie ceny stavebných materiálov a úrokových sadzieb prispeli k rastu cien komerčných aj rezidenčných nehnuteľností.
"Pri niektorých projektoch, kde jednoducho neexistuje dopyt po budovách s vysokými cenami, museli developeri upustiť od pôvodných záujmov a 'prekresliť' projekty tak, aby im dávali ekonomický význam, napríklad pristupovali k zefektívňovaniu budov, zmenšovaniu metráže bytov a podobne," uviedol Cár s tým, že niektorí developeri preto začali meniť plány a z pôvodne kancelárskych budov začali robiť byty.
