Bratislava 21. mája (TASR) - Vojnový konflikt na Ukrajine zosilňuje tlak na energetickú sebestačnosť EÚ, vrátane Slovenska. Európska komisia preto navrhla zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do roku 2030 z pôvodných 32 % na 45 %. Na Slovensku podiel energie z OZE dosiahol 17,3 %, no krajina má podstatne väčší potenciál výroby zelenej energie. Politici, odborníci aj analytici zhodne upozorňujú, že jednou z možností je geotermálna energia, no pri vykurovaní je jej podiel v súčasnosti na úrovni iba 2,8 %.

"Popri dreve, bioplyne či energie z vody a slnka môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou napríklad dosiaľ naplno nevyužívaná geotermálna energia. Naša krajina sa totiž nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré získavaniu "energie zo zeme" doslova praje," zdôraznila analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2020 na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 7279 gigawatthodín (GWh). Najväčším, viac ako dvojtretinovým podielom (67,2 %), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo s podielom 15,4 %. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,1 %, bioplyny rovných sedem percent.

Hrubá výroba tepla z OZE predstavovala 6518 terajoulov (TJ). Najviac sa na nej podieľalo drevo (82,8 %). Nasledovali bioplyny s podielom 11,1 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 3,1-percentný podiel a geotermálne výhrevne dosiahli podiel na celkovej výrobe tepla 2,8 %.

O "obrovskom" potenciáli geotermálnej energie na Slovensku hovoril v diskusnej relácii TASR TV aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. "Konkrétne projekty v Košiciach, napríklad vďaka Ďurkovu, sú už na stole. Mohli by byť prefinancované z modernizačného fondu alebo z fondu spravodlivej transformácie," priblížil. Projekty na využívanie geotermálnej energie sa pripravujú aj v Prešove, Kežmarku či v Žiari nad Hronom.

Odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér spoločnosti PW Energy Michal Mašek zdôraznil, že na rozdiel od slnka či vetra je geotermálna energia k dispozícii nepretržite 24 hodín denne bez výrazných výkyvov. Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5538 megawattov tepelného výkonu (MWt). "Pri väčšom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností," doplnil.

Geotermálne vrty sú však finančne náročné a investori nemajú istotu ich prevádzkového využitia. Realizácia vrtov, teda táto kritická fáza, pritom predstavuje zhruba 50 – 75 percent celkového rozpočtu projektu.

Investorov pritom odrádzajú aj administratívne prekážky pri možnom čerpaní podpory, upozorňuje Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). V zmysle slovenskej legislatívy spadá každý geotermálny vrt pod pojem geologický prieskum. Vždy ide o prieskumný vrt, až kým sa práve jeho realizáciou a následnou hydrodynamickou skúškou nepotvrdia skutočné parametre geotermálneho zdroja.

"Táto činnosť však sama o sebe nemá nárok na čerpanie prostriedkov. Vo výsledku sa teda investori na Slovensku nemajú možnosť obrátiť so žiadosťou o dotáciu na projekty počítajúce s rozvojom geotermálnej energie z primárneho európskeho zdroja finančnej podpory," zhodnotil riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Situácia by sa však mohla v krátkom čase zmeniť. Generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Peter Blaškovitš avizuje, že v novom programovom období eurofondov by mohli investori čerpať financie aj skôr. "V programe Slovensko plánujeme podporovať aktivity zamerané na vyhľadávanie a prieskum geotermálnej energie práve za účelom jej využitia na energetické účely," avizoval. Agentúra sa podľa neho usiluje aj o zjednodušenie povoľovacieho procesu.