Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spaľovaním biometánu by tiež kotolne ľahšie splnili podmienky dekarbonizácie vykurovania vyplývajúce zo zimného energetického balíčka EÚ.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) – Výroba biometánu odstránením nežiaducich prímesí z bioplynu by mala v nasledujúcom desaťročí výrazne vzrásť. Bez tohto plynu, ktorý je využiteľný na výrobu elektrickej energie, tepla či v doprave, nebude možné splniť ciele dekarbonizácie do roku 2030, ktoré si stanovila Európska únia. Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 100 bioplynových staníc, ktoré by svojou produkciou po prestavbe na biometánové mohli nahradiť až 30 % zemného plynu v centrálnom zásobovaní teplom (CZT). Uviedol to na minulotýždňovej konferencii Slovenského naftového a plynárenského zväzu (SPNZ) Jerguš Vopálenský z SPP Distribúcia.
Na Slovensku sa v súčasnosti vyrobí približne 113 miliónov kubických metrov (m3) bioplynu ročne a kotolne centrálneho vykurovania okrem firemných, ktoré teplo vyrábajú ako vedľajší produkt, spotrebujú od 400 do 500 miliónov m3 zemného plynu. Spaľovaním biometánu by tak kotolne ľahšie splnili podmienky dekarbonizácie vykurovania vyplývajúce zo zimného energetického balíčka EÚ.
Súčasné bioplynové stanice nemajú veľa možností ako pokračovať vo svojej prevádzke. "Po 15 rokoch, keď im skončí štátna podpora, môžu ukončiť svoju činnosť, zapojiť sa do aukcií alebo prejsť na výrobu biometánu," skonštatoval Vopálenský. Väčšine bioplynových staníc sa pritom skončí podpora výroby bioplynu v rokoch 2025 – 2028.
Martin Schwarz zo spoločnosti EBW Solutions je presvedčený, že nie je možné naplniť ciele EÚ pre rok 2030 bez toho, aby sa biometán využil najmä v doprave. "Je to najlacnejší a najdosiahnuteľnejší spôsob, ako vyprodukovať pokročilé palivo druhej generácie a ako povinné subjekty splnia náročné kritériá znižovania emisií skleníkových plynov," povedal Schwarz. V nasledujúcej dekáde preto po odstránení technických, legislatívnych a finančných bariér Schwarz očakáva výrazné zvyšovanie produkcie biometánu v Česku aj na Slovensku.
Na Slovensku v súčasnosti biometánové stanice nie sú. Dôvodom je okrem iného takmer porovnateľná výkupná cena elektriny vyrobenej z biometánu a z bioplynu. "Výrobcovia bioplynu nemali žiadnu motiváciu prejsť na výrobu biometánu," zdôraznil Vopálenský. Ďalším problémom je formálna chyba vo vyhláške o regulácii v energetike, ktorá nemá stanovenú cenu tepla vyrobeného z biometánu v zariadeniach s výkonom nad jeden megawatt (MW). Väčšina centrálnych teplární má pritom vyšší výkon.
Rozvoj výroby biometánu na Slovensku je preto podmienený okrem iného aj odstránením tejto formálnej chyby, ale aj zreálnením výkupnej ceny elektriny vyrobenej z biometánu, zriadením registra výrobcov biometánu a tiež zavedením podpory výstavby nových biometánových staníc alebo prestavby súčasných bioplynových staníc na biometánové, z plánu obnovy alebo z Operačného programu Slovensko na roky 2021-2027.
Možnosti výroby biometánu sú však oveľa vyššie ako súčasná produkcia bioplynu. Po zavedení cirkulárnej ekonomiky a dôslednom využívaní biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, odpadu zo živočíšnej a rastlinnej výroby a tiež kuchynského a reštauračného odpadu, je podľa Vopálenského potenciál výroby minimálne v stovkách miliónov m3 ročne.
Na Slovensku sa v súčasnosti vyrobí približne 113 miliónov kubických metrov (m3) bioplynu ročne a kotolne centrálneho vykurovania okrem firemných, ktoré teplo vyrábajú ako vedľajší produkt, spotrebujú od 400 do 500 miliónov m3 zemného plynu. Spaľovaním biometánu by tak kotolne ľahšie splnili podmienky dekarbonizácie vykurovania vyplývajúce zo zimného energetického balíčka EÚ.
Súčasné bioplynové stanice nemajú veľa možností ako pokračovať vo svojej prevádzke. "Po 15 rokoch, keď im skončí štátna podpora, môžu ukončiť svoju činnosť, zapojiť sa do aukcií alebo prejsť na výrobu biometánu," skonštatoval Vopálenský. Väčšine bioplynových staníc sa pritom skončí podpora výroby bioplynu v rokoch 2025 – 2028.
Martin Schwarz zo spoločnosti EBW Solutions je presvedčený, že nie je možné naplniť ciele EÚ pre rok 2030 bez toho, aby sa biometán využil najmä v doprave. "Je to najlacnejší a najdosiahnuteľnejší spôsob, ako vyprodukovať pokročilé palivo druhej generácie a ako povinné subjekty splnia náročné kritériá znižovania emisií skleníkových plynov," povedal Schwarz. V nasledujúcej dekáde preto po odstránení technických, legislatívnych a finančných bariér Schwarz očakáva výrazné zvyšovanie produkcie biometánu v Česku aj na Slovensku.
Na Slovensku v súčasnosti biometánové stanice nie sú. Dôvodom je okrem iného takmer porovnateľná výkupná cena elektriny vyrobenej z biometánu a z bioplynu. "Výrobcovia bioplynu nemali žiadnu motiváciu prejsť na výrobu biometánu," zdôraznil Vopálenský. Ďalším problémom je formálna chyba vo vyhláške o regulácii v energetike, ktorá nemá stanovenú cenu tepla vyrobeného z biometánu v zariadeniach s výkonom nad jeden megawatt (MW). Väčšina centrálnych teplární má pritom vyšší výkon.
Rozvoj výroby biometánu na Slovensku je preto podmienený okrem iného aj odstránením tejto formálnej chyby, ale aj zreálnením výkupnej ceny elektriny vyrobenej z biometánu, zriadením registra výrobcov biometánu a tiež zavedením podpory výstavby nových biometánových staníc alebo prestavby súčasných bioplynových staníc na biometánové, z plánu obnovy alebo z Operačného programu Slovensko na roky 2021-2027.
Možnosti výroby biometánu sú však oveľa vyššie ako súčasná produkcia bioplynu. Po zavedení cirkulárnej ekonomiky a dôslednom využívaní biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, odpadu zo živočíšnej a rastlinnej výroby a tiež kuchynského a reštauračného odpadu, je podľa Vopálenského potenciál výroby minimálne v stovkách miliónov m3 ročne.
