Bratislava 31. augusta (TASR) - Zotavenie slovenského cestovného ruchu po pandémii v porovnaní s inými krajinami EÚ zaostáva. Slovensko patrí medzí šesť krajín EÚ, ktoré v počte prenocovaní nedosiahli úrovne priemeru posledných troch rokov spred pandémie. Na Slovensku je počet prenocovaní v porovnaní s priemerom rokov 2017 až 2019 stále o 7,5 % nižší, v porovnaní s rekordným rokom 2019 ide až o 15,7 %. Upozornil na to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák v analýze vývoja európskeho cestovného ruchu, ktorá analyzovala dáta o cestovnom ruchu za minulých 12 mesiacov do mája tohto roka.

"Slovensko patrí medzi šesť krajín EÚ, kde počty prenocovaní zatiaľ ešte nedosiahli úrovne priemeru posledných troch rokov spred pandémie - ich počet je stále nižší až o 7,5 %, v porovnaní s rekordným rokom 2019 dokonca až o 15,7 %. Výraznejší prepad počtu prenocovaní v porovnaní s rokmi 2017-19 pritom zaznamenali už len dve krajiny EÚ, a to Lotyšsko (-16 %) a Cyprus (-8,3 %), v porovnaní s rokom 2019 dokonca len Lotyšsko (-19,6 %)," uviedol Koršňák.

Podľa analytika sa zdá, že sa turistickým zariadeniam na Slovensku nepodarilo po pandémii obnoviť záujem zahraničných turistov. Počet prenocovaní zahraničných návštevníkov sa oproti priemeru rokov 2017 - 2019 znížil o 13,8 %, v porovnaní s rokom 2019 až o 19,5 %. Slovenské ubytovacie zariadenia však pociťujú aj pokles v záujme domácej klientely, oproti priemeru predpandemických rokov klesol počet prenocovaní domácich turistov o 4 %.

Vo vývoji cestovného ruchu sa podľa štátneho tajomníka Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR Mareka Harbuľáka lepšie darí krajinám ležiacim pri Stredozemnom mori. Pomohlo im podľa neho aj teplé počasie, ktoré odštartovalo dopyt po dovolenkách pri mori výrazne skôr. Ďalším faktorom je aj nárast dopytu po krajinách ako Turecko, Čierna Hora, Albánsko či Srbsko, ktoré ponúkajú lacné a dostupné dovolenky.

"Tu často zohráva dôležitú úlohu pomer kvality a ceny, pričom práve v týchto krajinách v dôsledku vyššej miery inflácie dochádza k efektu zlacňovania a väčšej dostupnosti pre ľudí z tzv. eurozóny. Teda kombinácia produktu - pobyt pri mori a cenového vývoja - lacná a dostupná dovolenka sú faktory, pre ktoré sú atraktívnejšie iné destinácie ako Slovensko, a to spomaľuje návrat počtu zahraničných návštevníkov a ich prenocovaní na Slovensku a zároveň láka aj mnohých Slovákov na dovolenku," priblížil Harbuľák.

Na výsledný trend v cestovnom ruchu má podľa generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Martina Novotného vplyv viacero faktorov. Jedným z nich bola v tomto roku aj predčasne ukončená zimná sezóna, neprospelo ani zvyšovanie cien. "Inflácia pozvoľna navyšovala domáce dovolenkové pobyty v rozpore s cenovo výhodnejšími leteckými pobytmi pri mori v blízkych destináciách," vysvetlil Novotný.

Negatívne dopady podľa neho majú aj meniace sa nariadenia o parkovaní či doprave, ale aj čoraz častejšie strety s divokou zverou aj mimo horských lokalít. "Pri atentáte na premiéra spozornela korporátna klientela a na bezpečnosť citlivá časť návštevníkov zo zahraničia," priblížil ďalšie negatívne dopady na cestovný ruch Novotný.

Aktuálna letná sezóna by podľa Novotného mohla vylepšiť štatistiky tohto roka, avšak očakávať rekordnú návštevnosť z roku 2019 je podľa neho prehnane optimistické. "Mestské hotely by mohli priniesť o čosi lepšie čísla, ale celkovo nám bude na rok 2019 chýbať ako zahraničný, tak aj domáci návštevník v ubytovacích zariadeniach. Relatívne stabilné počasie v závere leta by mohlo prispieť k pozitívnym číslam v horských oblastiach," zhodnotil Novotný.

Podľa Harbuľáka priebežné informácie z regiónov o návštevnosti počas letnej sezóny kopírujú európsky vývoj. "Niektoré destinácie výraznejšie napredujú a počty návštevníkov rastú a približujú sa, ba dokonca atakujú údaje z roku 2019, iné zase rastú, ale veľmi pomaly. Súvisí to práve so štruktúrou návštevníkov a produktami, ktoré ponúkajú," dodal štátny tajomník MCRŠ s tým, že v lete očakávajú pozitívny trend rastu počtu návštevníkov a prenocovaní.