Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECB znižovala úroky naposledy ešte v roku 2016 a následne sa dlhé roky pohybovali okolo nuly.
Autor TASR
Bratislava 1. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) pristúpi k dlho očakávanému zníženiu úrokových sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.) s najväčšou pravdepodobnosťou už na najbližšom zasadnutí Rady guvernérov budúci týždeň vo štvrtok (6. 6.). V ďalších mesiacoch bude postupovať naďalej opatrne a do konca roka zníži sadzby v niekoľkých krokoch o maximálne 1 p. b., zhodujú sa ekonomickí analytici oslovení TASR.
ECB znižovala úroky naposledy ešte v roku 2016 a následne sa dlhé roky pohybovali okolo nuly. Od roku 2022 ich naopak vzhľadom na rekordne vysokú infláciu výrazne zvyšovala. Jej kľúčová sadzba pre hlavné refinančné operácie sa vlani v septembri dostala na úroveň 4,5 %, kde sa drží doteraz.
Inflácia v eurozóne v poslednom období klesla blízko k 2 % cieľu centrálnej banky, hoci stále existujú riziká, súvisiace najmä s rýchlym rastom nominálnych miezd, upozornil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Európska ekonomika však podľa neho potrebuje podporu aj zo strany lacnejších úverov. "Preto júnové zasadnutie vnímam ako memento, že ECB vníma pokrok dosiahnutý v boji s vysokou infláciou a dôveruje svojim schopnostiam riadiť inflačný cyklus. Švajčiarska, švédska, česká a maďarská centrálna banka už tento rok v reakcii na klesajúcu infláciu znížili úrokové sadzby, preto dlhšie vyčkávanie ECB by nebolo jednoduché odkomunikovať," vysvetlil.
Dlhšie trvajúca stagnácia európskej ekonomiky vytvárala tlak na centrálnu banku, aby spustila znižovanie sadzieb už v apríli, pripomenul finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. ECB však z obavy o opätovné naštartovanie inflácie a aj za pomoci zlepšujúcich sa ekonomických výsledkov toto rozhodnutie odkladala. Čakala totiž na potvrdenie poklesu inflácie k cieľovej hodnote v dlhšom časovom horizonte.
"Netreba tiež zabúdať na to, že jedným z faktorov zvyšujúcich infláciu bol v minulom roku vysoký nárast miezd a hromadenie úspor v úvode tohto roka. Ak by do tejto situácie vstúpilo aj zlacnenie úverovania, mohla inflácia opäť poskočiť na vyššie úrovne. Pritom primárna úloha ECB je udržiavanie nízkej inflácie, keďže jej vysoká úroveň poškodzuje ekonomiku výrazne viac ako slabý rast HDP," upozornil Búlik.
Po zvyšok roka bude ECB sadzby znižovať opatrne, postupne a predvídateľné, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. "Naďalej uvažujeme s krokmi ECB, ktoré by v roku 2024 mali priniesť zníženie základnej sadzby o 0,75 % až 1 %. Kľúčová sadzba ECB by sa tak na konci roka mohla nachádzať na úrovni 3,5 % až 3,75 %," avizoval.
Upozornil, že na najbližšom zasadnutí predstaví ECB aj svoju novú prognózu, ktorá vnesie do uvažovania centrálnej banky viac svetla. "Kľúčovou metrikou pre rozhodnutia ECB je odhad priemernej inflácie (HICP) v celej eurozóne o 4 až 6 kvartálov, a práve preto bude dôležitá nová prognóza, ktorá ukáže, s akým vývojom ECB počíta v najbližších kvartáloch," zhodnotil Kočiš s tým, že v priebehu roka očakáva tri až štyri zníženia sadzieb.
Boháček nepredpokladá, že by si situácia vyžadovala zmenu sadzieb centrálnej banky mimo jej zasadnutí s prezentáciou ekonomických predikcií, čo bude okrem júna ešte v septembri a decembri. "V tomto roku tak očakávame, že sadzby ECB by sa mohli znížiť o 50 až 75 bázických bodov," priblížil.
Riziká pre ďalší vývoj vidí najmä v geopolitickej oblasti. Najvážnejšou je podľa analytika hrozba obnovy protekcionistickej obchodnej politiky USA v prípade zvolenia Donalda Trumpa za amerického prezidenta, otázne sú aj dopady čínskej expanznej ekonomickej politiky v Európe. "Spomedzi domácich (európskych) rizík ide o hrozbu pokračovania mzdovo-inflačnej špirály a vývoj ekonomickej situácie vo výrobnom sektore, najmä situácia v Nemecku," vysvetlil Boháček.
Za bežných okolností by zníženie sadzieb ECB prinieslo aj pokles úrokov hypoték a ďalších úverov na Slovensku. Analytici s tým však tak skoro nepočítajú. "V súčasnej situácii to neočakávam a je oveľa pravdepodobnejšie, že úrokové sadzby hypoték a úverov pre firmy v najbližších mesiacoch neklesnú, prípadne môžu ešte mierne stúpnuť," varoval Búlik.
Pripomenul, že úročenie hypoték v krajinách eurozóny klesá už od jesene minulého roka, vzhľadom na pokles úrokov na medzibankovom trhu. Na Slovensku však ide vývoj opačným smerom. Analytik poukázal na zlý stav verejných financií a vysokú rizikovú prirážku štátnych dlhopisov. Od ich úročenia pritom závisí aj cena bežných pôžičiek.
"Dnes je výnos našich domácich dlhopisov vzhľadom na prognózu vývoja verejných financií tretí najvyšší spomedzi krajín eurozóny, takže predpokladáme, že aj efekt zníženia sadzieb ECB bude u nás jeden z najnižších," avizoval Boháček. "Ak ostanú zvýšené rizikové prirážky na štátnych dlhopisoch, tak ostanú zvýšené aj úrokové sadzby na slovenskom trhu a vývoj nebude odzrkadľovať dynamiku znižovania sadzieb ECB," doplnil Kočiš.
ECB znižovala úroky naposledy ešte v roku 2016 a následne sa dlhé roky pohybovali okolo nuly. Od roku 2022 ich naopak vzhľadom na rekordne vysokú infláciu výrazne zvyšovala. Jej kľúčová sadzba pre hlavné refinančné operácie sa vlani v septembri dostala na úroveň 4,5 %, kde sa drží doteraz.
Inflácia v eurozóne v poslednom období klesla blízko k 2 % cieľu centrálnej banky, hoci stále existujú riziká, súvisiace najmä s rýchlym rastom nominálnych miezd, upozornil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Európska ekonomika však podľa neho potrebuje podporu aj zo strany lacnejších úverov. "Preto júnové zasadnutie vnímam ako memento, že ECB vníma pokrok dosiahnutý v boji s vysokou infláciou a dôveruje svojim schopnostiam riadiť inflačný cyklus. Švajčiarska, švédska, česká a maďarská centrálna banka už tento rok v reakcii na klesajúcu infláciu znížili úrokové sadzby, preto dlhšie vyčkávanie ECB by nebolo jednoduché odkomunikovať," vysvetlil.
Dlhšie trvajúca stagnácia európskej ekonomiky vytvárala tlak na centrálnu banku, aby spustila znižovanie sadzieb už v apríli, pripomenul finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. ECB však z obavy o opätovné naštartovanie inflácie a aj za pomoci zlepšujúcich sa ekonomických výsledkov toto rozhodnutie odkladala. Čakala totiž na potvrdenie poklesu inflácie k cieľovej hodnote v dlhšom časovom horizonte.
"Netreba tiež zabúdať na to, že jedným z faktorov zvyšujúcich infláciu bol v minulom roku vysoký nárast miezd a hromadenie úspor v úvode tohto roka. Ak by do tejto situácie vstúpilo aj zlacnenie úverovania, mohla inflácia opäť poskočiť na vyššie úrovne. Pritom primárna úloha ECB je udržiavanie nízkej inflácie, keďže jej vysoká úroveň poškodzuje ekonomiku výrazne viac ako slabý rast HDP," upozornil Búlik.
Po zvyšok roka bude ECB sadzby znižovať opatrne, postupne a predvídateľné, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. "Naďalej uvažujeme s krokmi ECB, ktoré by v roku 2024 mali priniesť zníženie základnej sadzby o 0,75 % až 1 %. Kľúčová sadzba ECB by sa tak na konci roka mohla nachádzať na úrovni 3,5 % až 3,75 %," avizoval.
Upozornil, že na najbližšom zasadnutí predstaví ECB aj svoju novú prognózu, ktorá vnesie do uvažovania centrálnej banky viac svetla. "Kľúčovou metrikou pre rozhodnutia ECB je odhad priemernej inflácie (HICP) v celej eurozóne o 4 až 6 kvartálov, a práve preto bude dôležitá nová prognóza, ktorá ukáže, s akým vývojom ECB počíta v najbližších kvartáloch," zhodnotil Kočiš s tým, že v priebehu roka očakáva tri až štyri zníženia sadzieb.
Boháček nepredpokladá, že by si situácia vyžadovala zmenu sadzieb centrálnej banky mimo jej zasadnutí s prezentáciou ekonomických predikcií, čo bude okrem júna ešte v septembri a decembri. "V tomto roku tak očakávame, že sadzby ECB by sa mohli znížiť o 50 až 75 bázických bodov," priblížil.
Riziká pre ďalší vývoj vidí najmä v geopolitickej oblasti. Najvážnejšou je podľa analytika hrozba obnovy protekcionistickej obchodnej politiky USA v prípade zvolenia Donalda Trumpa za amerického prezidenta, otázne sú aj dopady čínskej expanznej ekonomickej politiky v Európe. "Spomedzi domácich (európskych) rizík ide o hrozbu pokračovania mzdovo-inflačnej špirály a vývoj ekonomickej situácie vo výrobnom sektore, najmä situácia v Nemecku," vysvetlil Boháček.
Za bežných okolností by zníženie sadzieb ECB prinieslo aj pokles úrokov hypoték a ďalších úverov na Slovensku. Analytici s tým však tak skoro nepočítajú. "V súčasnej situácii to neočakávam a je oveľa pravdepodobnejšie, že úrokové sadzby hypoték a úverov pre firmy v najbližších mesiacoch neklesnú, prípadne môžu ešte mierne stúpnuť," varoval Búlik.
Pripomenul, že úročenie hypoték v krajinách eurozóny klesá už od jesene minulého roka, vzhľadom na pokles úrokov na medzibankovom trhu. Na Slovensku však ide vývoj opačným smerom. Analytik poukázal na zlý stav verejných financií a vysokú rizikovú prirážku štátnych dlhopisov. Od ich úročenia pritom závisí aj cena bežných pôžičiek.
"Dnes je výnos našich domácich dlhopisov vzhľadom na prognózu vývoja verejných financií tretí najvyšší spomedzi krajín eurozóny, takže predpokladáme, že aj efekt zníženia sadzieb ECB bude u nás jeden z najnižších," avizoval Boháček. "Ak ostanú zvýšené rizikové prirážky na štátnych dlhopisoch, tak ostanú zvýšené aj úrokové sadzby na slovenskom trhu a vývoj nebude odzrkadľovať dynamiku znižovania sadzieb ECB," doplnil Kočiš.
