Zároveň pri tom bude pozorne sledovať aktuálny neistý vývoj vo finančnom sektore.
Autor TASR
Bratislava 18. marca (TASR) - Tohtotýždňové rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšiť úrokové sadzby o 50 bázických bodov bolo očakávané a aj v situácii napätia na finančných trhoch adekvátne. Zhodujú sa na tom analytici oslovení TASR. Do budúcnosti očakávajú ďalšie sprísňovanie menovej politiky ECB, ktorá je odhodlaná pokračovať v boji s vysokou infláciou. Zároveň pri tom bude pozorne sledovať aktuálny neistý vývoj vo finančnom sektore.
"Rozhodnutie, ale aj zdôvodnenie a komunikáciu vidíme v danej situácii ako najvhodnejšie riešenie. Banka nedávno naznačila zvyšovanie sadzieb a k tomuto aj nakoniec prišlo," pripomenul hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš s tým, že komunikácia s trhmi a verejnosťou je pre menovú politiku dôležitá. Zvýšenie sadzieb vzhľadom na pretrvávajúcu infláciu a predpoklad jej zotrvania na vyššej úrovni po dlhšiu dobu vníma ako adekvátny krok.
"Centrálna banka zvýšením sadzieb bojuje najmä s rekordnou jadrovou infláciu, preto sme toto zvýšenie sadzieb, napriek zvýšenej neistote na finančných trhoch, očakávali," konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Z pohľadu aktuálnych turbulencií na svetových finančných trhoch je podľa neho dôležitá komunikácia prezidentky ECB Christine Lagardovej. Tá deklarovala, že súčasnú neistotu pozorne sledujú a centrálna banka je odhodlaná udržať cenovú aj finančnú stabilitu v eurozóne.
"Inflácia, najmä jadrová inflácia a zároveň aj zvyšujúca sa neistota na finančných trhoch predstavujú výzvu. Dôležité je, že ECB napätie a neistotu na finančných trhoch vníma, pričom je pripravená promptne reagovať na meniace sa podmienky," zdôraznil Kočiš.
Inflačný cieľ a cieľ finančnej stability centrálna banka podľa Gábriša nepovažuje za niečo, čo by bolo v rozpore. "Medzi riadkami sa teda dá vnímať preferovaný scenár pokračovania boja s infláciou prostredníctvom rastu sadzieb, s priebežným aktívnym vyhodnocovaním situácie a monitorovaním finančnej stability a v prípade potreby zásahu napríklad nástrojmi na podporu likvidity v sektore," avizoval.
Od pokračovania zvyšovania sadzieb ECB podľa neho pravdepodobne neupúšťa a naďalej cítiť jej odhodlanie bojovať s infláciou. "Cenová stabilita je totiž dôležitý predpoklad zdravého ekonomického vývoja umožňujúceho rast firiem, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne domácností. Priestor na ďalší rast tu teda stále ostáva, ale bude viac závislý na prichádzajúcich dátach," doplnil ekonóm.
Kočiš predpokladá, že ECB na najbližších zasadnutiach bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb, ale pomalším tempom. "Očakávame, že postupné upokojenie situácie, teda zníženie miery neistoty na finančných trhoch, poskytne centrálnej banke dodatočný a potrebný manévrovací priestor pri boji s infláciou," dodal analytik.
"Predpokladáme, že ECB postupne zvýši hlavnú úrokovú sadzbu na 4,25 % do konca tretieho kvartálu 2023. Depozitná sadzba bude podľa našich predpokladov na úrovni 3,75 %," avizoval analytik Tatra banky Boris Fojtík. Zároveň neočakáva, že súčasný vývoj na finančných trhoch by mal byť predohrou ďalšej globálnej finančnej krízy.
"Rozhodnutie, ale aj zdôvodnenie a komunikáciu vidíme v danej situácii ako najvhodnejšie riešenie. Banka nedávno naznačila zvyšovanie sadzieb a k tomuto aj nakoniec prišlo," pripomenul hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš s tým, že komunikácia s trhmi a verejnosťou je pre menovú politiku dôležitá. Zvýšenie sadzieb vzhľadom na pretrvávajúcu infláciu a predpoklad jej zotrvania na vyššej úrovni po dlhšiu dobu vníma ako adekvátny krok.
"Centrálna banka zvýšením sadzieb bojuje najmä s rekordnou jadrovou infláciu, preto sme toto zvýšenie sadzieb, napriek zvýšenej neistote na finančných trhoch, očakávali," konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Z pohľadu aktuálnych turbulencií na svetových finančných trhoch je podľa neho dôležitá komunikácia prezidentky ECB Christine Lagardovej. Tá deklarovala, že súčasnú neistotu pozorne sledujú a centrálna banka je odhodlaná udržať cenovú aj finančnú stabilitu v eurozóne.
"Inflácia, najmä jadrová inflácia a zároveň aj zvyšujúca sa neistota na finančných trhoch predstavujú výzvu. Dôležité je, že ECB napätie a neistotu na finančných trhoch vníma, pričom je pripravená promptne reagovať na meniace sa podmienky," zdôraznil Kočiš.
Inflačný cieľ a cieľ finančnej stability centrálna banka podľa Gábriša nepovažuje za niečo, čo by bolo v rozpore. "Medzi riadkami sa teda dá vnímať preferovaný scenár pokračovania boja s infláciou prostredníctvom rastu sadzieb, s priebežným aktívnym vyhodnocovaním situácie a monitorovaním finančnej stability a v prípade potreby zásahu napríklad nástrojmi na podporu likvidity v sektore," avizoval.
Od pokračovania zvyšovania sadzieb ECB podľa neho pravdepodobne neupúšťa a naďalej cítiť jej odhodlanie bojovať s infláciou. "Cenová stabilita je totiž dôležitý predpoklad zdravého ekonomického vývoja umožňujúceho rast firiem, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne domácností. Priestor na ďalší rast tu teda stále ostáva, ale bude viac závislý na prichádzajúcich dátach," doplnil ekonóm.
Kočiš predpokladá, že ECB na najbližších zasadnutiach bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb, ale pomalším tempom. "Očakávame, že postupné upokojenie situácie, teda zníženie miery neistoty na finančných trhoch, poskytne centrálnej banke dodatočný a potrebný manévrovací priestor pri boji s infláciou," dodal analytik.
"Predpokladáme, že ECB postupne zvýši hlavnú úrokovú sadzbu na 4,25 % do konca tretieho kvartálu 2023. Depozitná sadzba bude podľa našich predpokladov na úrovni 3,75 %," avizoval analytik Tatra banky Boris Fojtík. Zároveň neočakáva, že súčasný vývoj na finančných trhoch by mal byť predohrou ďalšej globálnej finančnej krízy.