Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyššie ceny energií sa už prejavili v priemysle. V rozpočtoch domácností sa naplno prejavia až od januára, uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Autor TASR
Bratislava 1. januára (TASR) – Rok 2022 bude pre svetovú aj slovenskú ekonomiku v znamení postupného oživenia po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Okrem spotreby domácností by mali rast ekonomiky ťahať aj investície a obnova počas pandémie vyprázdnených zásob. Inflácia dosiahne svoje maximum začiatkom roka a v ďalších mesiacoch by mala pozvoľne klesať, očakávajú analytici.
"V budúcom roku očakávame ekonomický rast na úrovni 4,2 %, podporený postpandemickým oživením dopytu, postupným rozbehom plánu obnovy či dočerpávaním eurofondov z končiaceho programového obdobia," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Tlmiť ekonomickú aktivitu by naopak mohli problémy v dodávateľských reťazcoch či vysoké ceny energií.
Vyššie ceny za elektrinu či plyn môžu podľa Horňáka ovplyvniť aj spotrebu domácností, nielen prostredníctvom vyšších faktúr za energie, ale aj vyššími výdavkami pri nákupe niektorých iných tovarov a služieb, čím sa znížia disponibilné prostriedky na nákupy v iných kategóriách.
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis očakáva, že celosvetovo by mohla ekonomika rásť približne 4,5-percentným tempom, pričom dynamika rastu eurozóny by mala dosahovať asi 4,4 %. Negatívny vplyv pandémie podľa neho zoslabne vďaka zvyšujúcemu sa podielu zaočkovanej populácie v systémovo dôležitých krajinách, v kombinácii so zlepšením globálnych dodávateľských reťazcov.
"Tempo rastu spotrebiteľských cien by sa síce s príchodom jari budúceho roka malo spomaľovať, no ostane relatívne vysoké nad predpandemickými úrovňami a nad cieľmi centrálnych bánk," dodal Pánis. Celosvetovo bude inflácia dosahovať úroveň takmer štyri percentná, vo východnej Európe a v Latinskej Amerike bude podľa analytika ešte vyššia.
Horňák pripomenul, že napríklad vyššie ceny energií sa už prejavili v priemysle. V rozpočtoch domácností sa naplno prejavia až od januára, kedy vstúpia do platnosti nové regulované ceny plynu, elektriny či tepla. "Vo všeobecnosti však môžeme vidieť výrazný rast cien komodít, ktoré ovplyvňujú aj konečné ceny pre spotrebiteľov. Okrem spomínaných energií ide aj o potraviny či stavebné materiály," dodal analytik.
Postupné oživovanie ekonomiky by malo ďalej znižovať aj nezamestnanosť na Slovensku. Tá by mohla klesnúť na 6,4 %. Pozitívny vývoj v ekonomike spolu so zvýšenou mierou inflácie budú podľa Horňáka tlačiť na rast nominálnych miezd, ktorý očakáva na úrovni okolo šiestich percent.
"V budúcom roku očakávame ekonomický rast na úrovni 4,2 %, podporený postpandemickým oživením dopytu, postupným rozbehom plánu obnovy či dočerpávaním eurofondov z končiaceho programového obdobia," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Tlmiť ekonomickú aktivitu by naopak mohli problémy v dodávateľských reťazcoch či vysoké ceny energií.
Vyššie ceny za elektrinu či plyn môžu podľa Horňáka ovplyvniť aj spotrebu domácností, nielen prostredníctvom vyšších faktúr za energie, ale aj vyššími výdavkami pri nákupe niektorých iných tovarov a služieb, čím sa znížia disponibilné prostriedky na nákupy v iných kategóriách.
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis očakáva, že celosvetovo by mohla ekonomika rásť približne 4,5-percentným tempom, pričom dynamika rastu eurozóny by mala dosahovať asi 4,4 %. Negatívny vplyv pandémie podľa neho zoslabne vďaka zvyšujúcemu sa podielu zaočkovanej populácie v systémovo dôležitých krajinách, v kombinácii so zlepšením globálnych dodávateľských reťazcov.
"Tempo rastu spotrebiteľských cien by sa síce s príchodom jari budúceho roka malo spomaľovať, no ostane relatívne vysoké nad predpandemickými úrovňami a nad cieľmi centrálnych bánk," dodal Pánis. Celosvetovo bude inflácia dosahovať úroveň takmer štyri percentná, vo východnej Európe a v Latinskej Amerike bude podľa analytika ešte vyššia.
Horňák pripomenul, že napríklad vyššie ceny energií sa už prejavili v priemysle. V rozpočtoch domácností sa naplno prejavia až od januára, kedy vstúpia do platnosti nové regulované ceny plynu, elektriny či tepla. "Vo všeobecnosti však môžeme vidieť výrazný rast cien komodít, ktoré ovplyvňujú aj konečné ceny pre spotrebiteľov. Okrem spomínaných energií ide aj o potraviny či stavebné materiály," dodal analytik.
Postupné oživovanie ekonomiky by malo ďalej znižovať aj nezamestnanosť na Slovensku. Tá by mohla klesnúť na 6,4 %. Pozitívny vývoj v ekonomike spolu so zvýšenou mierou inflácie budú podľa Horňáka tlačiť na rast nominálnych miezd, ktorý očakáva na úrovni okolo šiestich percent.
