Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavným zdrojom zraniteľnosti spoločností je v súčasnosti ich veľká závislosť od zníženého počtu dodávateľov nachádzajúcich sa v niekoľkých, alebo dokonca iba v jednej krajine.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Pandémia nového koronavírusu si vyberá čoraz väčšiu daň. Kým v začiatkoch epidémie v Číne zasiahla len niekoľko hodnotových reťazcov, jej terajší globálny zásah prináša dvojitý šok. Pandémia zasahuje ponuku aj dopyt, čo ovplyvňuje veľké množstvo priemyselných odvetví na celom svete. Firmy vo svete vrátane Slovenska sa tak pravdepodobne nevyhnú bankrotom.
Podľa odhadov nadnárodnej spoločnosti Coface by počet bankrotov vo svete mal vzrásť o 25 %, na Slovensku by sa mal zvýšiť o 10 až 15 %. "Na rozdiel od poslednej krízy je táto kríza oveľa väčšia a prepojenejšia medzi krajinami, najmä pre spoločné opatrenia, ktoré prijali, alebo prijímajú krajiny po celom svete," konštatuje manažér spoločnosti Coface na Slovensku Juraj Janči. Podľa neho otázkou už nie je, ktoré krajiny a odvetvia budú týmto šokom postihnuté, ale ktoré z nich budú ušetrené.
Úverové riziko firiem bude veľmi vysoké, a to aj v prípade najlepšieho scenára, ktorý počíta s oživením ekonomickej aktivity už v treťom kvartáli tohto roka a nepočíta s druhou vlnou pandémie. Podľa odhadov by mal v USA vzrásť počet bankrotov o 39 %, v prípade hlavných západoeurópskych ekonomík o 18 %, napríklad v Nemecku o 11 %, vo Francúzsku o 15 %, v Spojenom kráľovstve o 33 %, v Taliansku o 18 % a v Španielsku o 22 %. "Šok by mohol byť ešte prudší v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Okrem zdolávania pandémie čelia aj poklesu cien ropy a kapitálovým odlevom. Tie sa v porovnaní s rokom 2008 štvornásobne zvýšili," uvádza Coface.
V tejto súvislosti spoločnosť predpovedá, že v tomto roku dôjde k prvej recesii globálnej ekonomiky od roku 2009, s mierou poklesu o 1,3 % po 2,5 % raste vlani. Coface očakáva recesiu až v 68 krajinách oproti 11 v minulom roku. "Svetový obchod v tomto roku klesne o 4,3 % po poklese o 0,4 % v roku 2019. Celosvetovo bankroty vzrastú až o 25 %," podotýka Coface. Odhad rastu bankrotov pre tento rok bol pred pandémiou na úrovni dvoch percent. "Krajiny regiónu strednej a východnej Európy pocítia spomalenie svetovej ekonomiky ešte viac," uvádza Janči. Dôvodom je relatívne malý objem domácej spotreby a ich otvorenosť ich robí oveľa citlivejšími voči negatívnym ekonomickým zmenám.
Riziká, ktoré ovplyvňujú prognózu poklesu objemu svetového obchodu o 4,3 % v tomto roku, sú klesajúce, keďže v prognostickom modeli Coface sa nezohľadňujú početné oznámenia o uzatváraní hraníc. Z dlhodobého hľadiska by kríza spôsobená novým koronavírusom mohla mať vplyv aj na štruktúru globálnych hodnotových reťazcov. Hlavným zdrojom zraniteľnosti spoločností je v súčasnosti ich veľká závislosť od zníženého počtu dodávateľov nachádzajúcich sa v niekoľkých, alebo dokonca iba v jednej krajine. Zvýšenie počtu týchto dodávateľov s cieľom predvídať problémy s narušením dodávateľského reťazca tak už bude pre firmy prioritou.
Okamžité opatrenia na zabránenie šírenia nového vírusu, ktoré prijali vlády vo viac ako 40 krajinách, mali pre firmy okamžité dosahy. "Tieto opatrenia vyústili do dodávateľského šoku, čo je obrovský rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi veľkými krízami. Počiatočný šok nebol spôsobený finančnou krízou, ale súvisel so skutočnou ekonomikou. Ľudia nemôžu pracovať a spoločnosti čelia prerušeniam dodávok medziproduktov," upozorňuje Coface.
Cestovný ruch, hotely, reštaurácie, voľný čas a doprava sú najviac zasiahnuté, rovnako ako takmer všetky segmenty špecializovanej distribúcie a väčšina výrobných odvetví, okrem agropotravinárskeho priemyslu. Ostatné sektory služieb sú ovplyvnené menej, ide napríklad o telekomunikácie, vodné hospodárstvo a osobnú hygienu. "Tento šok ponuky je sprevádzaný rovnako brutálnym šokom dopytu. Mnoho spotrebiteľov ruší alebo odkladá svoje výdavky na tovar a služby. Dôvera domácností je okrem toho oslabená vplyvom domácej karantény," pripomína Coface v analýze.
Odolný spotrebný tovar, ako napríklad vozidlá, doplatia na tento šok pravdepodobne najviac. Až na nulu sa znížia výdavky spotrebiteľov aj pokiaľ ide o textil, odevy či elektroniku. Na opačnom konci spektra je nárast spotreby agropotravinárskych a farmaceutických výrobkov, ktorá obom sektorom prospieva. "Rovnako pozitívny prínos z tejto krízy môže znamenať posun v technologických postupoch a rovnako aj zmenu ekonomického priestoru do virtuálnej oblasti," dodáva Janči.
Podľa odhadov nadnárodnej spoločnosti Coface by počet bankrotov vo svete mal vzrásť o 25 %, na Slovensku by sa mal zvýšiť o 10 až 15 %. "Na rozdiel od poslednej krízy je táto kríza oveľa väčšia a prepojenejšia medzi krajinami, najmä pre spoločné opatrenia, ktoré prijali, alebo prijímajú krajiny po celom svete," konštatuje manažér spoločnosti Coface na Slovensku Juraj Janči. Podľa neho otázkou už nie je, ktoré krajiny a odvetvia budú týmto šokom postihnuté, ale ktoré z nich budú ušetrené.
Úverové riziko firiem bude veľmi vysoké, a to aj v prípade najlepšieho scenára, ktorý počíta s oživením ekonomickej aktivity už v treťom kvartáli tohto roka a nepočíta s druhou vlnou pandémie. Podľa odhadov by mal v USA vzrásť počet bankrotov o 39 %, v prípade hlavných západoeurópskych ekonomík o 18 %, napríklad v Nemecku o 11 %, vo Francúzsku o 15 %, v Spojenom kráľovstve o 33 %, v Taliansku o 18 % a v Španielsku o 22 %. "Šok by mohol byť ešte prudší v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Okrem zdolávania pandémie čelia aj poklesu cien ropy a kapitálovým odlevom. Tie sa v porovnaní s rokom 2008 štvornásobne zvýšili," uvádza Coface.
V tejto súvislosti spoločnosť predpovedá, že v tomto roku dôjde k prvej recesii globálnej ekonomiky od roku 2009, s mierou poklesu o 1,3 % po 2,5 % raste vlani. Coface očakáva recesiu až v 68 krajinách oproti 11 v minulom roku. "Svetový obchod v tomto roku klesne o 4,3 % po poklese o 0,4 % v roku 2019. Celosvetovo bankroty vzrastú až o 25 %," podotýka Coface. Odhad rastu bankrotov pre tento rok bol pred pandémiou na úrovni dvoch percent. "Krajiny regiónu strednej a východnej Európy pocítia spomalenie svetovej ekonomiky ešte viac," uvádza Janči. Dôvodom je relatívne malý objem domácej spotreby a ich otvorenosť ich robí oveľa citlivejšími voči negatívnym ekonomickým zmenám.
Riziká, ktoré ovplyvňujú prognózu poklesu objemu svetového obchodu o 4,3 % v tomto roku, sú klesajúce, keďže v prognostickom modeli Coface sa nezohľadňujú početné oznámenia o uzatváraní hraníc. Z dlhodobého hľadiska by kríza spôsobená novým koronavírusom mohla mať vplyv aj na štruktúru globálnych hodnotových reťazcov. Hlavným zdrojom zraniteľnosti spoločností je v súčasnosti ich veľká závislosť od zníženého počtu dodávateľov nachádzajúcich sa v niekoľkých, alebo dokonca iba v jednej krajine. Zvýšenie počtu týchto dodávateľov s cieľom predvídať problémy s narušením dodávateľského reťazca tak už bude pre firmy prioritou.
Okamžité opatrenia na zabránenie šírenia nového vírusu, ktoré prijali vlády vo viac ako 40 krajinách, mali pre firmy okamžité dosahy. "Tieto opatrenia vyústili do dodávateľského šoku, čo je obrovský rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi veľkými krízami. Počiatočný šok nebol spôsobený finančnou krízou, ale súvisel so skutočnou ekonomikou. Ľudia nemôžu pracovať a spoločnosti čelia prerušeniam dodávok medziproduktov," upozorňuje Coface.
Cestovný ruch, hotely, reštaurácie, voľný čas a doprava sú najviac zasiahnuté, rovnako ako takmer všetky segmenty špecializovanej distribúcie a väčšina výrobných odvetví, okrem agropotravinárskeho priemyslu. Ostatné sektory služieb sú ovplyvnené menej, ide napríklad o telekomunikácie, vodné hospodárstvo a osobnú hygienu. "Tento šok ponuky je sprevádzaný rovnako brutálnym šokom dopytu. Mnoho spotrebiteľov ruší alebo odkladá svoje výdavky na tovar a služby. Dôvera domácností je okrem toho oslabená vplyvom domácej karantény," pripomína Coface v analýze.
Odolný spotrebný tovar, ako napríklad vozidlá, doplatia na tento šok pravdepodobne najviac. Až na nulu sa znížia výdavky spotrebiteľov aj pokiaľ ide o textil, odevy či elektroniku. Na opačnom konci spektra je nárast spotreby agropotravinárskych a farmaceutických výrobkov, ktorá obom sektorom prospieva. "Rovnako pozitívny prínos z tejto krízy môže znamenať posun v technologických postupoch a rovnako aj zmenu ekonomického priestoru do virtuálnej oblasti," dodáva Janči.
