Bratislava 5. novembra (TASR) - Slovenské domácnosti a firmy spotrebovali v roku 2020 približne 191 terawatthodín (TWh) energií, čo je o 23 % menej ako pred tridsiatimi rokmi. Napriek klesajúcej spotrebe však Slovensko nevie uspokojiť domácu spotrebu energie z vlastných zdrojov, a musí ich dovážať. Z celkovej spotreby pripadá na plyn 48 TWh, na jadrové zdroje 47 TWh a na ropu a ropné produkty 42 TWh. Zvyšných 51 TWh Slovensko získava najmä z uhlia a obnoviteľných zdrojov, upozornili analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).

Úplná náhrada prevažne importovaných fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi by nebola jednoduchá. Napríklad na nahradenie výroby elektriny a tepla z plynu, ropy a uhlia by bolo treba postaviť solárne parky s väčšou rozlohou, akú majú v súčasnosti Košice, "Mimo financovania potrebujeme rozlohu 273 štvorcových kilometrov (km2). Na porovnanie, Košice ležia na rozlohe 243 km2 a Bhada Solar Park, najväčšia fotovoltická farma na svete, má rozlohu 57 km2," priblížili analytici. Slovensko by zároveň muselo investovať do solárnych parkov 16 miliárd dolárov (16,4 miliardy eur), a to konečný účet neráta s pridruženými nákladmi na uchovávanie energie a nákladmi na vyrovnávanie kolísania v sieti.

Podľa štatistík Svetovej banky patrí Slovensko z 209 krajín do spodnej dvadsiatky s najmenej vhodnými podmienkami na výrobu energie zo slnka. Najmenší teoretický potenciál má Írsko, a to 2,53 kilowatthodiny na štvorcový meter (kWh/m2), najväčší má Namíbia so 6,4 kWh/m2. Slovensko s 3,25 kWh/m2 sa približuje írskym podmienkam. Na výrobu elektriny a tepla sa na Slovensku využíva 19,5 TWh energie z uhlia, ropy a plynu. "Aby sme dokázali nahradiť fosílne palivá, potrebujeme nainštalovať výkon 16,3 terawattu (TW). Priemerný svetový náklad na výrobu jedného megawattu zo solárnej energie je 0,995 dolára," spresnili analytici. Náklady rátajú s hardvérom, inštalačnými nákladmi, chodom a údržbou a nákladmi na povolenia a financovanie.

Aktuálne najväčším problémom je diverzifikácia zdrojov energií a zníženie závislosti od dovozu z Ruska. Napríklad nahradením plynu vo výrobe elektriny a tepla alternatívnymi zdrojmi by Slovensko mohlo relatívne rýchlo znížiť spotrebu plynu o 11 TWh. Pokiaľ by navyše splnilo záväzok voči EÚ a znížilo spotrebu plynu o 15 % (6 TWh) konečná spotreba plynu by sa dostala na úroveň 30 TWh. Podľa odhadov medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) môže v krátkodobom horizonte skvapalnený plyn (LNG) nahradiť 10 – 15 % importu plynu z Ruska.

Alternatívu tak bude podľa analytikov treba nájsť na 21 – 23 TWh spotreby plynu. Z toho najväčšia časť pripadne na domácnosti, a to 50 %, priemysel 36 % a služby 15 %. "Tu bude záležať od toho, na aký účel sa plyn používa. Pre mnoho podnikov alternatívou k ruskému plynu bude plyn z Nórska, Alžírska alebo Nigérie. Domácnosti budú musieť prejsť z kúrenia plynom na tepelné čerpadlá alebo biomasu," očakávajú analytici.

Znížiť závislosť od ruských zdrojov a súčasne urýchliť odklon od fosílnych palív by mohla jadrová energetika, keď nový blok jadrovej elektrárne v Mochovciach prinesie ročne 4,1 TWh elektrickej energie ročne. Jadrové palivo do reaktorov používaných na Slovensku však vyrába ruský TVEL a jediný potenciálny dodávateľ alternatívneho paliva so skúsenosťami a technickými kapacitami je americký Westinghouse. Slovensko podpísalo zmluvu s TVEL v roku 2022 na dodávku paliva do roku 2026 s možnosťou predlženia zmluvy do roku 2030.



(1 EUR = 0,9753 USD)