Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 21. december 2024Meniny má Bohdan
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA TÝŽDŇA: Investície do zeleného vodíka rastú

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Aktuálne je cena zeleného vodíka ešte niekoľkonásobne vyššia ako vodíka vyrobeného zo zemného plynu či uhlia.

Bratislava 5. októbra (TASR) - Investície a projekty v oblasti vodíka s nízkymi emisiami rastú, ale na urýchlenie zavádzania sú potrebné politiky na stimuláciu dopytu v kľúčových odvetviach, ako je ťažký priemysel, rafinácia a diaľková doprava. Upozornila na to vo svojej výročnej správe Global Hydrogen Review 2024 medzinárodná energetická agentúra (IEA). Dodala, že na zelený vodík chýbajú odberatelia. Na Slovensku sa v súčasnosti rozbieha viacero vodíkových projektov.

Správa IEA ukazuje, že počet projektov, ktoré dosiahli konečné investičné rozhodnutie, sa za posledných 12 mesiacov zdvojnásobil, čo by do roku 2030 päťnásobne zvýšilo dnešnú globálnu produkciu nízkoemisného vodíka. Celková kapacita už schválených elektrolyzérov je aktuálne celosvetovo 20 gigawattov (GW). "Výrobné ciele stanovené vládami na celom svete do roku 2030 dosahujú až 43 miliónov ton ročne, ale ciele dopytu tvoria len niečo vyše štvrtiny z toho, 11 miliónov ton do roku 2030," uviedla IEA.

Aktuálne je cena zeleného vodíka ešte niekoľkonásobne vyššia ako vodíka vyrobeného zo zemného plynu či uhlia. Podľa Štatistického úradu SR sa kilogram vodíka ako paliva pre dopravu predáva za 21,6 eura. Pokračovanie znižovania nákladov závisí podľa správy IEA od vývoja technológií, ale aj optimalizácie procesov nasadzovania a prechodu na hromadnú výrobu.

Slovensko má od júna minulého roka schválený akčný plán Národnej vodíkovej stratégie, ktorý ráta s investíciami približne 60 miliónov eur najmä z plánu obnovy a eurofondov. Predseda výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Ján Weiterschützi si myslí, že v súčasnosti sú už technológie pripravené na trh. Náklady do ich vývoja sa však na začiatku odrážajú vo vyššej nákupnej cene. "Tak ako každá nová technológia, aj vodíková potrebuje na začiatku barličku v podobe finančnej podpory na vyplnenie investičnej medzery medzi konvenčnými fosílnymi a čistými bezemisnými riešeniami," pripomenul Weiterschütz.

Podľa odborníka na vodíkové technológie Juraja Sinaya navonok možno pokrok v príprave vodíkových technológií a v realizácii akčného plánu nevidno, no robí sa veľa, avšak bez veľkého marketingu. "Napríklad bola otvorená výzva na elektrolyzéry, ale tiež aj výzva na štátnu dotáciu na výstavbu vodíkových čerpacích staníc," upozornil Sinay. Ďalšou oblasťou, ktorá je v súčasnosti v procese riešenia, je vodíková legislatíva. "Sú to stovky nových noriem a štyri desiatky zákonov, ktoré sú potrebné pre vodíkovú ekonomiku, vrátane zákona o energetike, kde bude treba novela alebo úplne nová legislatíva," dodal. V príprave je podľa odborníka aj revízia Národnej vodíkovej stratégie.

Weiterschütz doplnil, že pilotné výzvy na inštaláciu elektrolyzérov a čerpacích staníc sa v súčasnosti vyhodnocujú. Do výzvy na elektrolyzéry sa prihlásilo 13 projektov, z toho budú dva až tri podporené. Na projektoch výroby zeleného vodíka vyrobeného v elektrolyzéroch elektrinou z obnoviteľných zdrojov pokračujú v spoločnosti Duslo, US Steel a podobný projekt plánuje aj bratislavská rafinéria Slovnaft. Šéf NVAS dodal, že na hornej Nitre a v Košickom kraji by mali byť počas dvoch rokov nasadené do prevádzky vodíkové autobusy. "Čo na Slovensku chýba, je podpora lokálnych integrovaných projektov - vodíkových uzlov. Ide o podporu malých, ale ucelených vodíkových reťazcov od výroby až po spotrebu zeleného vodíka," dodal Weiterschütz.

O pokroku v realizácii vodíkových projektov informovali na Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu aj šéfovia najväčších plynárenských spoločností. Generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič potvrdil zámer vyčleniť jednu z rúr plynovodu na transport čistého vodíka, generálny riaditeľ SPP-Distribúcia Martin Hollý pripomenul úspešné skúšky primiešavania vodíka do zemného plynu a generálny riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič zasa projekt HENRI na ukladanie zmesi zemného plynu a vodíka do zásobníkov.