Bratislava 22. júna (TASR) - Slovenská ekonomika sa v aktuálnom rebríčku konkurencieschopnosti švajčiarskeho Institute for Management Development prepadla o šesť miest na 59. miesto zo 67 hodnotených krajín. Podnikateľské zväzy ani ekonómovia v najbližšom období postup na vyššie pozície neočakávajú. Stagnácia bude podľa nich pokračovať a zvrat môžu priniesť iba systémové zmeny a reformy. Kritiku za aktuálny stav však smerujú skôr na predchádzajúce ako na súčasnú vládu.

"V slovenskom kontexte je problémom v súčasnosti už takmer každá oblasť. Kým v minulosti bola konkurenčná výhoda v nízkom daňovo-odvodovom zaťažení, dnes už nemôžeme konštatovať ani to," uviedol pre TASR generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Problémom je podľa neho okrem iného neriešenie stavu vzdelávacieho systému, ktorý je podľa Hoštáka zamrznutý v minulom storočí, nízka miera digitalizácie či starnutie populácie.

Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz vidí hlavnú príčinu súčasného stavu najmä v živelnom predkladaní desiatok poslaneckých návrhov zákonov so zásadným negatívnym dosahom na podnikateľské prostredie. "Opakovane sme upozorňovali, že obchádzanie štandardného legislatívneho procesu a prijímanie zákonov bez diskusie v skrátenom legislatívnom konaní je neprípustné, nezodpovedné a škodí našej krajine," zdôraznil Lasz. Trend je podľa neho možné zvrátiť opätovným návratom k sociálnemu dialógu a zabezpečením stabilného podnikateľské prostredia.

Na prijímanie množstva "populistických a nesystémových opatrení" v posledných rokoch upozornila aj hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová. Aj napriek aktuálnym pozitívnym vyhliadkam ekonomiky sa totiž podľa AZZZ kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku výrazne nezlepšuje. "Podnikateľov treba aj motivovať, nielen nabaľovať im ďalšiu administratívu či zvyšovať náklady. Rozhodne by pomohlo riešenie zmysluplných a systémových zmien, ktoré by pomohli hospodárstvu a zvýšili by konkurencieschopnosť Slovenska," dodala.

Zmenu aktuálneho stavu v najbližšom období podľa podnikateľov nemôžeme očakávať. Hošták síce pripustil pozitívny vplyv niektorých opatrení, ako napríklad zrušenie jedného štátneho sviatku, úpravy predčasných dôchodkov či zjednodušenia zamestnávania cudzincov, no nie je si istý, či tieto zmeny vykompenzujú negatívne zásahy do ekonomiky. "Preto by som skôr očakával ďalší prepad Slovenska v rebríčku," dodal.

Že sa v najbližšom období situácia príliš nezmení, očakáva aj Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. "Medzi zlaté predpoklady konkurencieschopnosti totiž patrí diverzifikovaná exportná výroba, solídna infraštruktúra, investície do vzdelávania, silné malé a stredné podniky či fiškálna disciplína. A v týchto oblastiach je na tom Slovensko nielenže veľmi biedne, ale nevidíme ani svetielko na konci tunela," zdôraznil. Slovensko je podľa neho konkurencieschopné jedine v oblasti sociálnej súdržnosti. "Ak by aj prišlo k zavedeniu toľko očakávaných a sľubovaných reforiem, ich vplyv sa neprejaví okamžite," upozornil Lidaj.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR výsledky rebríčka nepovažuje za relevantné. "Keďže na tvorbe rebríčka sa priamo podieľal bývalý poslanec strany Sloboda a Solidarita a napríklad Slovensko s historicky najnižšou nezamestnanosťou je v tomto rebríčku v oblasti pracovnej sily hodnotené na poslednom mieste, môžeme pochybovať o objektivite tohto hodnotenia," uviedla hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlusík.

S týmto tvrdením však nesúhlasí nielen Ján Oravec, predseda Inštitútu slobody a podnikania, ktorý sa na tvorbe podkladov podieľal, ale ani ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník. "Z troch štvrtín sú to údaje, ktorý slovenský partner nemôže ovplyvniť," zdôraznil. "Takže je to podľa mňa signifikantný rebríček. Je pomerne podrobný, tie kritériá sú už dlhoročne rovnaké, a tým tie výsledky sú porovnateľné," dodal Páleník.

Ekonóm tiež upozornil, že súčasná vláda je pri moci iba niekoľko mesiacov, takže jej vplyv sa zatiaľ v ekonomike výraznejšie neprejavil. Prepad na najhoršie priečky rebríčka podľa neho nemusí byť ani zhoršením situácie, ale napríklad aj tým, že ostatné krajiny sa posúvajú vpred, zatiaľ čo Slovensko stagnuje. "V podnikovej sfére je bežné, že každý podnik, ak chce sa udržať v konkurencii, musí neustále inovovať výrobky, musí robiť marketing, musí znižovať náklady, jednoducho musí stále inovovať organizáciu výroby a nákladovosť výroby, aby uspel v konkurencii, a to platí aj medzi štátmi," dodal Páleník